ŽENEVA. Najväčší urýchľovač častíc na svete, ktorý má simulovať podmienky Veľkého tresku a pomôcť tak vedcom lepšie pochopiť zloženie a vznik vesmíru, dnes úspešne prešiel prvými skúškami.
Približne hodinu po spustení Veľkého hadrónového urýchľovača (LHC) na švajčiarsko-francúzskej hranici neďaleko Ženevy sa na monitore v riadiacom stredisku objavilo potvrdenie, že lúč protónov vyslaný 27-kilometrovým kruhovým tunelom prešiel celú dráhu.
"Je to tam," vyhlásil šéf projektu Lyn Evans. "Všetci ste odviedli dobrú prácu," povedal generálny riaditeľ Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) Robert Aymar za potlesku zhromaždených vedcov.
Po úspešnej skúške vyslania protónov v smere hodinových ručičiek otestovali vedci aj opačný smer. Aj táto skúška bola úspešná.
Veľký hadrónový urýchľovač, vybudovaný v prepočte za 190 miliárd Sk, je dosiaľ najväčším a najzložitejším prístrojom, ktorý vedci použijú podľa vlastných slov pri najväčšou vedeckom experimente v histórii ľudstva. Pokusy v LHC by mohli pomôcť objasniť niektoré záhady fyziky častíc a poskytnúť odpovede na otázky o vesmíre.
V najbližších týždňoch podzemné zariadenie vyšle dva zväzky urýchlených častíc proti sebe takmer rýchlosťou svetla. Ich vzájomné zrážky vytvoria nové častice, ktoré budú predmetom výskumu. Plný výkon LHC pravdepodobne dosiahne približne o rok.
Na údaje o zrážkach častíc nedočkavo čakajú vedci z celého sveta, ktorí sa podieľajú na projekte. Mnohí dúfajú, že LHC prinesie dôkaz teórie o existencii dosiaľ nepozorovaného Higgsovho bozónu, kľúčovej častice vo vysvetlení pôvodu hmotnosti.
Niektorí kritici projektu sa obávajú, že v LHC môžu vzniknúť maličké čierne diery, ktoré by v konečnom dôsledku pohltili našu planétu. CERN za podpory popredných vedcov ako je Stephen Hawking zdôrazňuje, že takéto obavy sú nepodložené a že nový urýchľovač je úplne bezpečný.
Podľa hovorcu organizácie by najnebezpečnejšou vecou bola strata kontroly nad lúčom, no aj v takom prípade by poškodil len samotný urýchľovač a skončil v skale okolo tunelu.
Projekt LHC organizovalo 20 európskych členov CERN a pritiahol tisíce vedcov z 80 krajín vrátane Slovenska.
Fakty o urýchľovači
- Hoci LHC vybudovali pre skúmanie najmenších známych objektov tvoriacich hmotu - elementárnych častíc - ide tiež o najväčší a najzložitejší stroj, ktorého prevádzku experti označujú za najväčší vedecký experiment v histórii ľudstva.
- LHC je uložený v kruhovom tuneli s obvodom 27 kilometrov a vybudovali ho v hĺbke 50 až 175 metrov pod zemou, na francúzsko-švajčiarskej hranici neďaleko Ženevy.
- Vývoj projektu trval 20 rokov a jeho náklady dosiahli desať miliárd švajčiarskych frankov (190 mld. Sk). Podieľa sa na ňom vyše 8000 fyzikov zo stoviek univerzít a laboratórií vo vyše 85 krajinách sveta.
- Pri plnom výkone urýchľovač proti sebe vyšle dva zväzky biliónov protónov rýchlosťou dosahujúcou viac ako 99,99 percenta rýchlosti svetla. LHC bude schopný vyprodukovať 600 miliónov vzájomných zrážok protónov za sekundu. Vzniknú pri nich nové častice, ktoré budú predmetom výskumu. Prvé zrážky sú plánované koncom októbra.
- Teplota pri zrážke dvoch zväzkov protónov stotisíckrát presiahne teplotu v centre Slnka, sústredí sa však vo veľmi malom priestore. Chladiaci systém bude pomocou tekutého hélia udržiavať vyše 1600 obrovských supravodivých magnetov v prevádzkovej teplote mínus 271,25 stupňov Celzia.
- Údaje o kolíziách bude zachytávať viacero prístrojov s veľmi vysokou presnosťou merania času a polohy. Objem údajov zaznamenaných pri veľkých experimentoch by zaplnil približne 100.000 dvojvrstvových DVD ročne. Uchovávať a analyzovať ich budú desaťtisíce počítačov po celom svete v sieti vytvorenie pre projekt LHC.
TASR/Reuters, AP, Wikipédia
