Ak by si rozprávková Alica Lewisa Carrolla chcela zopakovať výlet do krajiny zázrakov, dnes na to má výnimočnú príležitosť. Na švajčiarsko-francúzskej hranici, hlboko pod skalami pohoria Jura neďaleko Ženevy, začína najväčší fyzikálny experiment všetkých čias. Cieľom je uskutočniť takmer faustovský projekt: pochopiť, ako vznikol svet, čo ho drží pokope, a čo o tom všetkom môžeme zistiť.
BRATISLAVA. Podzemný prstenec Veľkého hadrónového urýchľovača, LHC, je dlhý takmer 27 kilometrov. Spolu s ďalšími zariadeniami, ktoré tvoria jediný mamutí komplex, ide o doteraz najväčšie zariadenie s najchladnejším okruhom v celom vesmíre, fungujúce na hranici absolútnej nuly.
Stálo vyše šesť miliárd eur, na jeho príprave sa podieľalo vyše šesťtisíc odborníkov z 37 krajín, vrátane Slovenska a našich firiem.
Alica v podzemí
Jeden z experimentov, ktorý spoločne pripravili vedci CERN (Medzinárodnej organizácie jadrového výskumu) sa volá Alice - A Large Ion Collider Experiment. Táto Alica je však na rozdiel od Carrollovej 26 metrov dlhá, 16 metrov vysoká, má hmotnosť desaťtisíc ton a stráži ju jeden z najväčších elektromagnetov na svete.
Na jej príprave sa podieľali špecialisti z 31 krajín. Pri zrážkach častíc, ktoré proti sebe poletia takmer rýchlosťou svetla, bude sledovať a zaznamenávať chaos, ktorý vládol krátko po Veľkom tresku.
Mnohí fyzici nešetria nadšením a hovoria, že vďaka LHC sa budú prepisovať učebnice. Možno konečne zistíme, či stojí celá fyzika na pevných základoch, čo sa dialo krátko po veľkom tresku alebo z čoho je zložená záhadná tmavá hmota, ktorá vo vesmíre prevažuje.
Detektory možno zachytia aj miniatúrne čierne diery, ktoré sa krátko po svojom zrode vyparia, alebo odhalia nové časopriestorové rozmery.
VIDEO: Vedci repujú o hadrónovom urýchľovači
Budú kričať od radosti?
Projekt LHC pre fyziku znamená to, čím bol mesačný program Apollo pre výskum slnečnej sústavy. „Zrejme začnem kričať od radosti, až uvidíme prvú zrážku protónov,“ povedal pre New Scientist Bilge Demirköz, jeden z fyzikov, ktorí experimenty niekoľko rokov pripravovali.
Vzhľadom na extrémne malé rozmery je pravdepodobnosť zrážky dvoch častíc letiacich proti sebe veľmi nízka. Vedci ju prirovnávajú k úlohe, pri ktorej sa musia stretnúť uprostred letu dve ihly vystrelené proti sebe zo vzdialenosti desať kilometrov. Pomáhajú si tým, že proti sebe poletí obrovské množstvo častíc.
Vesmír nevydáva svoje tajomstvá ľahko. Ako poznamenáva New Scientist, ak budú mať fyzici šťastie, súčasné učebnice začnú vychádzať z módy najskôr koncom roku 2009. Vylúčený však nie je ani pesimistický scenár, pri ktorom vedci neuvidia nič nové: nijaký Higgsov bozón, označovaný za božskú časticu, nijaká supersymetria, nijaké nové objavy. S tým však ráta málokto.
Zatiaľ sa takmer jednohlasne hovorí o ohromnom intelektuálnom triumfe už len preto, že také náročné zariadenie vôbec vzniklo. Okrem toho, v marci 2009 sa výkon a možnosti LHC ďalej zvýšia.
Kliknite - obrázok zväčšíte.
