Ako to už so slávnymi ľuďmi býva, jeho najznámejšia veta vraj neznela celkom tak, ako si všetci myslia. Údajne ju poopravil. Keď zomieral, už nevyhlasoval: „Štát som ja” ale „Ja odchádzam, štát zostáva”. Ľudovít XIV., kráľ Slnko. Len máloktorý z francúzskych a vôbec európskych monarchov sa mohol pochváliť takou dlhou a plodnou vládou ako muž, ktorý nastúpil na trón ako päťročný. Rád sa nechával zobrazovať ako grécky boh Slnka Apolón a mnohé v jeho živote vyzeralo ako Boží zásah. V piatok uplynie 370 rokov od jeho narodenia.
Jeho príchod na svet označovali za zázrak. Ľudovítovi XIII. a Anne Rakúskej sa narodil po 23 rokoch bezdetného a formálneho manželstva. Na kráľovskom dvore sa, samozrejme, usilovne klebetilo, kto bol skutočným otcom malého princa. Francúzsko však dostalo dediča a to bolo najdôležitejšie.
Domáce väzenie
Malý Ľudovít sa kráľom stal veľmi skoro, ale krajine de facto vládol kardinál Mazarin a Ľudovítova matka. Mazarin ako usilovný žiak kardinála Richelieua šikovne sústreďoval moc a peniaze do svojich rúk. Anna bola v jeho područí (a zrejme aj náručí, keďže sa tvrdilo, že malý Ľudovít bol práve jeho synom), čo znepokojovalo francúzsku šľachtu.
Z pocitu ohrozenia sa zrodilo povstanie a Ľudovít sa aj s matkou párkrát ocitol v domácom väzení. Bol tam hladný, bola mu zima a bol na smrť vystrašený. Vraj si vtedy povedal, že nemôže dôverovať ani šľachte, ani prostému ľudu, a teda najlepšie bude, keď bude vládnuť sám a jeho slovo bude zákonom. Ľudovíta sa zlé zaobchádzanie muselo skutočne dotknúť, lebo vypracoval celkom slušný systém absolutistického vládnutia, na ktorý však doplatil na gilotíne jeho potomok Ľudovít XVI.
Absolutista
Ľudovít sa po Mazarinovej smrti v roku 1661 rozhodol, že už nevymenuje prvého ministra a bude vládnuť sám. Ustanovil rôzne výbory a komisie, ktorým predsedal. Nemal však trpezlivosť a mnohé z nich zanedbával. Radšej sa venoval športu, tancu, výtvarnému umeniu a veľkolepým stavebným projektom.
Napriek všetkému však svoju krajinu viedol k rozkvetu. S pomocou ministra financií Colberta zracionalizoval daňovú sústavu a kráľovstvo napriek veľkým výdavkom a dlhom z minulosti držal finančne nad vodou. Slávny vojvodca Louis mu zase zreformoval a zracionalizoval armádu, a tak mohol pomocou viacerých vojen rozšíriť územie svojej monarchie. Čím však bol starší, tým menej počúval dobre mienené rady a nechával sa zvádzať intrigami svojej druhej manželky, predtým dlhé roky milenky Madame de Maintenon.
Úpadok ríše
Na popud tejto silnej katolíčky zrušil v roku 1685 Nantský edikt, ktorý zaručoval náboženskú slobodu francúzskym protestantom. Nespôsobil tak len masovú emigráciu protestantov, ktorí excelovali v manufaktúrach, čo tak silno podporoval, ale aj vytvorenie silnej protifrancúzskej aliancie v Európe. Európa preto prežila niekoľko ničivých vojen a napriek územným ziskom sa začal úpadok francúzskej monarchie.
Colbertom nasporené peniaze sa rozkotúľali, vnútorná opozícia zosilnela, ľudia zničení vojnami boli čoraz radikálnejší a čoraz viac pobúrení nákladným životným štýlom a maniermi kráľa Slnko. Ten stačil zomrieť skôr (1. 9. 1715), než uvidel postupný úpadok Francúzska, ktoré vybudoval.
On odišiel, štát zostal. Ale už to nebolo ono.
 |
 |
