Japonci priznali, že veľryby sú chudšie. Výsledkom takejto štúdie zdôvodňujú svoj lov veľrýb na „vedecké“ účely.
SVOLVAER, BRATISLAVA. Centrom nórskeho veľrybárstva sú ostrovy Lofoten. A dedinky ako Skrova, ktoré majú zhruba 250 obyvateľov a celá ich ekonomika závisí od lovu veľrýb. Ich obyvatelia tvrdia, že tradícia lovu veľrýb, najmä vráskavcov minke, má u nich viac ako tisícročnú tradíciu . A tiež si myslia, že napriek kriku ochranárskych združení táto tradícia prežije.
Moratórium
Vo svete pritom platí medzinárodné moratórium na komerčný lov týchto cicavcov. Mäso z nich by mali spotrebovať veľrybári či ich rodiny. Počet ulovených veľrýb v Nórsku či na Islande podlieha prísnym kvótam. Ekoaktivisti však vravia, že zakázané by malo byť úplne, keďže dnes už na lov veľrýb rybári nie sú odkázaní. V niektorých oblastiach by však mestečká a dedinky museli prebudovať celý priemysel. A ľudí prinútiť, aby robili čosi iné. Budú musieť, tohtoročná sezóna lovu sa skončila 31. augusta.
Japonské výskumy
Väčšinou sa to však netýka Japonska. Japonsko je ďalšou krajinou, ktorá loví veľryby. Kým však také Nórsko medzinárodné zmluvy viacmenej obchádza, Japonsko tvrdí, že loví na vedecké účely.
V pondelok zverejnilo výsledky týchto „výskumov“: tuková vrstva veľrýb sa zmenšuje, pravdepodobne pre zmenšovanie sa zdrojov potravy vo svetových oceánoch. Znie to trochu ako výsmech z ochranárov. Väčšina mäsa z takýchto „výskumov“ totiž končí v japonských supermarketoch. Trh s touto komoditou sa však každoročne zmenšuje.
Pochybná štúdia
Japonsko sa obhajuje podobne ako Island a Nórsko, že veľrybárstvo je tradícia. Občas sa však ozvú historici, ktorí tvrdia, že to nie je tak úplne pravda a konzumácia veľrybieho mäsa v Japonsku vzrástla až počas druhej svetovej vojny.
Japonská štúdia bola publikovaná v časopise Polar Bilogy. Viacero prestížnejších magazínov jej publikovanie odmietlo. Greenpeace sa vyjadrilo, že pre takúto štúdiu nemuseli byť zabíjané veľryby. Tuková vrstva veľrýb totiž pravdepodobne nie je dobrým indikátorom zdravia veľrybej populácie.
Možno však povedať, že niektoré oblasti sú dodnes odkázané na veľrybárstvo. Obyvatelia Skrovy hovoria, že ročne skonzumujú až 15 kilogramov veľrybieho mäsa. Je však prinajmenšom zbabelé tvrdiť, že sú to vedecké účely. Najmä, ak ich produktom sú viac či menej pochybné informácie.
Autor: tp
