Jean Kahavádží, maronitský kresťan, na poste nahradil generála Mišála Sulajmána, ktorého v máji zvolili za prezidenta v rámci Katarom sprostredkovanej dohody, ktorá ukončila politickú krízu v Libanone.
Rozhodnutie padlo na zasadnutí novej vlády národnej jednoty, ktorá vznikla ako súčasť dohody z Doha.
Kahavádžího, ktorý v súčasnosti velí armádnej brigáde, povýšia na generála.
Emile Lahúd, Sulajmánov predchodca na prezidentskom poste, pred zvolením za hlavu štátu rovnako pôsobil ako vrchný veliteľ armády. Tento post je v libanonskom sektárskom systéme deľby moci vyhradený pre maronitov.
Armáda zohrala kľúčovú úlohu pri udržaní mieru počas viac ako tri roky trvajúcej politickej krízy, ktorá bola dôsledkom zavraždenia niekdajšieho premiéra Rafika Harírího.
Kahavádžího kandidatúru schválili politici podporovaní USA a aliancia znepriatelených skupín pod vedením hnutia Hizballáh, vojenského a politického zoskupenia podporovaného Iránom a Sýriou, ktoré je silnejšie ako armáda.
Posilnenie armády bol súčasťou politiky Spojených štátov voči Libanonu. Washington, ktorý považuje Hizballáh za teroristickú organizáciu, uviedol, že od roku 2006 venoval libanonskej armáde finančnú pomoc vo výške viac ako 140 miliónov dolárov a podieľa sa aj na výcviku vojakov, dodáva Libanonu vojenské vozidlá a muníciu.
Zdroj: Reuters
