litika Spojených štátov bude spočívať na tých istých ľuďoch - a na tých istých myšlienkach.
To v skratke znamená, že budúca vláda nebude mať veľký záujem o intervencie do krajín, ako sú štáty bývalej Juhoslávie. O to väčší dôraz však bude klásť na zosadenie antagonistov - akým je napríklad iracký vodca Sadám Husajn alebo kubánsky prezident Fidel Castro.
Zhoda medzi Bushom I. a Bushom II. sa odrazí najmä v obrannej politike, kde najvýznamnejšiu úlohu zohrajú dvaja veteráni z Pentagónu - viceprezident Dick Cheney a minister obrany Donald Rumsfeld. Obaja sú prívržencami budovania systému národnej protiraketovej obrany (NMD), ktorý hnevá a znepokojuje aj protivníkov, ako je Čína aj spojencov USA - členské štáty NATO.
Aj budúci prezident je zanieteným prívržencom budovania NMD. Bush verí, že nepriatelia a spojenci USA oponujúci proti budovaniu tohto systému jednoducho jeho existenciu poslušne akceptujú a budú veriť slovám americkej vlády, podľa ktorej nie je budovanie NMD pokusom o získanie vojenskej prevahy vo svete. Američanom sa o tom zatiaľ nepodarilo presvedčiť nikoho.
Rumsfeld ešte ani nenastúpil do úradu a už v Kongrese lobuje za výrazné zvýšenie rozpočtu pre ministerstvo obrany. Podľa všetkého nesúhlasí s budúcim prezidentom, ktorý je presvedčený o tom, že sa dá preskočiť celá generácia zbraní, aby sa mohlo začať s výrobou futuristických bojových prostriedkov z roku 2010.
Naopak, Rumsfeld chce zvýšiť výdavky teraz - na modernizáciu súčasnej generácie zbraní. Časť prostriedkov plánuje použiť aj na zvýšenie platov príslušníkov ozbrojených síl. Tiež chce začať výskum futuristických zbraní, ako je moderná bojová stíhačka F-22 a supertorpédoborec DDE-21.
Ako sa to však dá skĺbiť s Bushovou túžbou po krátení daní o viac ako 1,3 bilióna dolárov je zatiaľ záhadou a toto vnútorné protirečenie bude riešiť vláda i Kongres.
Budúcemu ministrovi zahraničných vecí USA penzionovanému generálovi Colinovi Powellovi prisľúbili, že bude hrať prím v americkej zahraničnej politike. Splnenie tohto sľubu si však bude musieť vybojovať v každodenných byrokratických zápasoch s Rumsfeldom, Cheneym a novou poradkyňou pre otázky národnej bezpečnosti Condoleezou Riceovou.
Pozoruhodným faktom je aj stála prítomnosť exministra zahraničných vecí USA Jamesa Bakera, suverénneho "zasvätenca a intrigána". Nemá síce v novej administratíve žiadnu formálnu pozíciu, má však niečo oveľa dôležitejšie - porozumenie exprezidenta Busha i jeho syna. A preto Baker zostane i naďalej silnou postavou na americkej politickej scéne. Neprehliadnuteľný je aj fakt, že na post ministra obchodu vymenoval Bush Roberta Zoellicka, ktorý bol dlhú dobu Bakerovým poradcom.
Ak zabudneme na byrokratické boje, potom sa tím obrany z administratívy Busha II. nezdá byť až taký výbojný. Sú v ňom samí veteráni z predchádzajúcich kríz, napr. z vojny v Perzskom zálive. Títo ľudia nie sú žiadni romantici, ktorí by sa snažili vybudovať svet bezpečný pre demokraciu a dodržiavanie ľudských práv.
A aj keby sa pre takýto romantický ideál nadchli, stále by prichádzali do konfliktu s konzervatívcami v Kongrese - medzi nich patrí aj Jesse Helms, predseda senátnej komisie pre medzinárodné vzťahy, ktorý má o zahraničnej politike vlastnú predstavu. Medzi jeho najnovšie návrhy patrí napríklad rozpustenie Americkej agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID) a zrušenie jej pomocných programov pre súkromné organizácie.
Najväčším Bushovým problémom bude "nepriechodnosť" Kongresu - Senát je rozdelený na polovicu a v Snemovni reprezentantov je pomer síl tiež približne v rovnováhe. Po nástupe do úradu 20. januára sa začne v Kongrese tvrdý boj o odsúhlasenie niektorých nominovaných členov vlády a schválenie Bushových ambicióznych návrhov štátneho rozpočtu.
