Voľby proti sebe postavia roztrieštené pravicové strany vládnucej koalície a bývalých komunistov.
V stávke je budúcnosť boja s korupciou, ktorá je rozšírená vo všetkých sférach spoločnosti, ako aj zabezpečenie dlhodobej ekonomickej podpory od EÚ. Do únie Rumunsko vstúpilo vlani spolu s Bulharskom.
Prieskumy verejnej mienky ukazujú, že premiér Calin Tariceanu z Národnej liberálnej strany (NLP) sa pravdepodobne vo funkcii neudrží. Voliči sú nespokojní s jeho protikorupčným zákonom a obávajú sa o svoju ekonomickú bezpečnosť pre rastúce ceny energií a potravín.
Od víťazstva vo voľbách v roku 2004 sa vláde podarilo najprv liberalizovať ekonomiku a neskôr dohliadať na hospodársky rozvoj a rýchly rast miezd.
Úsilie pokračovať v reformách sa vstupom do EÚ zbrzdilo, keď sa Tariceanu dostal do osobných sporov s prezidentom Trajanom Basescum, čím sa jeho chatrná koalícia ešte viac oslabila.
"Tieto voľby sú o vláde zákona. Je šanca, že sa v reformách bude pokračovať a dotkne sa to aj nezávislosti súdnictva. Je však celkom zrejmé, že vnútri politického spektra existuje záujmové združenie proti reformám," povedala Alina Mungiu-Pippidiová z rumunskej akadémie vied.
Politickí analytici upozorňujú, že budúcnosť reformného procesu môže pokračovať, ak sa NLP podarí zlepšiť vzťahy s Basescuovou Liberálnodemokratickou stranou (PD-L). Tá je podľa prieskumov verejnej mienky vedúcou politickou silou v krajine s podporou až 40 percent voličov.
Žiadna strana však nemá takú výraznú podporu, aby mohla vládnuť sama.
Sociálnodemokratická strana (PSD), ktorá bola najsilnejšou stranou koalície v rokoch 2000-2004, keď sa najviac rozmohla korupcia v krajine, je podľa prieskumov na druhom mieste.
Podpora pre PSD vzrástla za ostatný rok z 26 na 30 percent po tom, čo strana prisľúbila zvýšiť sociálne dávky.
Strana súčasného premiéra Tariceana má podporu približne 18 percent voličov.
