Ornament je plytvanie a zločin

Na fotografiách a kresbách stál so zdvihnutou rukou za ľavým uchom. Od detstva trpel nedoslýchavosťou, ktorá mu komplikovala život. Rovnako ako jeho schopnosť nepočúvať zabehané názory doby. Mal vlastný pohľad na veci: ornament označil za zločin a priestory odmietal hyzdiť delením na viacero miestností. Aj preto dnes Adolfa Loosa, ktorý sa narodil v Brne a pred 75 rokmi zomrel v Rakúsku, označujú za pioniera modernej stredoeurópskej architektúry.

Adolf Loos bol rebel. Možno aj preto, že priskoro prišiel o otca. Zomrel, keď mal deväť rokov. Stihol ho však priučiť niečomu zo svojej profesie. Otec bol kamenár a sochár a so synom trávili veľa času v jeho remeselníckej dielni. Už vtedy sa syn naučil, že dobré a kvalitné remeslo je nadovšetko. Aj tak ho otcova smrť poznačila. V škole mal zlé známky zo správania a preraďovali ho z gymnázia na gymná­zium. Nakoniec s ťažkosťami a prestávkami doštudoval priemyselnú školu a neskôr Technickú univerzitu v Drážďanoch.

Päťdesiat dolárov

Ako 23-ročný sa s 50 dolármi vo vrecku vydal do Spojených štátov. U brata svojho otca strávil tri roky. Pracoval ako pomocný remeselník, umýval taniere, bol hudobným kritikom. Posledný rok skúšal navrhovať nábytok a pracoval ako architekt. V mnohom si spravil jasno: architektúru nebral ako umenie, ale ako remeslo. To musí byť hlavne kvalitné a funkčné. Cestou domov sa ešte zastavil v Londýne a nakúpil si moderné, elegantné a drahé obleky. Potrpel si na pekné veci.

V roku 1896 sa definitívne usadil vo Viedni. Ako novinár si urobil meno sériou článkov v Neue Freie Presse. Písal o bežných veciach nevšedne a s iróniou. O hygiene, stolovaní, obliekaní, zariaďovaní bytu, o estetike aj o umení. Krásne bolo pre neho to, čo bolo praktické. Ako architekt začal v dielni Carla Meyredera, ale v roku 1897 sa osamostatnil. Už prvé významné dielo – Café Museum na viedenskom Karlsplatzi prezradilo, ako budú vyzerať ďalšie Loosove stavby. „Pre lakomstvo“ ho ľudia nazvali Café nihilizmus.

Z Loosa sa stal energický odporca secesie, hlavne viedenskej. Najjasnejšie to napísal vo svojom slávnom diele Ornament je zločin (1908). Písal, že ornament zbytočne berie čas a peniaze, ktoré by sa mohli po­užiť na užitočnejšie veci. Už vtedy predpovedal, čo sa stane. „Čoskoro sa budú ulice miest ligotať ako biele steny.“ Rok na to začal svoje proroctvo napĺňať.

Medzi honosnými historickými budovami Viedne na Michaelerplatzi postavil obchodný dom Goldman and Salatsch. Prízemie obložil zeleným mramorom, v hornej obytnej časti použil prostú vápennú omietku. Viedenčanov nahneval hladký biely dom bez ornamentov. Stavbu dokonca na krátky čas zastavili. Až keď Loos sľúbil, že okná ozdobí bronzovými kvetináčmi, dovolili mu pokračovať. Loosov dom však prezývali „dom bez obočia“ a nikdy mu neprišli na chuť. Hovorí sa, že nahneval aj cisára v neďalekom Hofburgu, ktorý sa prestal pozerať z okna smerom na Michaelerplatz.

Praktickosť a kubizmus

Adolf Loos postavil niekoľko víl, kde rozvíjal Raumplan – veľkosť a usporiadanie uprednostnil pred miestnosťami a priblížil sa tak ku kubizmu. Vila, ktorú v Prahe postavil stavebnému podnikateľovi Františkovi Müllerovi, patrí medzi skvosty modernej architektúry. Každý priestor v nej má proporcie podľa toho, na čo sa bude využívať a jednotlivé miestnosti sú dômyselne prepojené schodiskom. Sám Loos o vile povedal: „Nenavrhujem žiadne pôdorysy, fasády, navrhujem priestory. U mňa neexistuje žiadne prízemie, prvé poschodie a podobne. U mňa ide len o súvisiace kontinuálne priestory... poschodia sa prelínajú a priestory na seba nadväzujú.“

Obytná hala vo vile má dve poschodia, nadväzuje na ňu jedáleň, pracovňa, v ďalších úrovniach sú spálne, detské izby, úplne hore potom orientálny salónik a obytná terasa. Fascinujú aj starostlivo vybrané materiály – mramorové a drevené obklady stien, nábytok na mieru a umelecká výzdoba. Materiál bol pre Loosa dôležitý. Pre správny typ kameňa na stenu dokázal obísť celú Európu. Používal vzácne drevo a stoly a kreslá nechal zhotovovať podľa muzeálnych kúskov.

Loosove stavby boli moderné zvonku, ale vnútri veľmi útulné. Majiteľom víl navrhoval nevyhadzovať starý nábytok, ku ktorému ich viažu spomienky, ale skombinovať ho s niečím novým a zachovať ho.

Významný architekt, ktorý sa v roku 1918 stal československým občanom, mal aj problémy so zákonom. Dvakrát ho obžalovali zo zneužívania malých dievčat, ktoré oslovoval v Prátri a dával im peniaze. Zneužívanie nedokázali, aj tak sa však dostal na štyri mesiace do väzenia. Poslali ho tam sudcovia, ktorí si prezreli jeho skice nahých dievčatiek. Loos bol štyrikrát ženatý, ale zomrel sám v rakúskom sanatóriu v Kalksburgu.

Vo Viedni na neho nezabudli. Dodnes si môžete dať pohárik v American Bar v jednej z bočných uličiek pri Kärntner Straße, ktorý miestni volali a volajú Loosov bar.