Pred niekoľkými dňami našli archeológovia na severovýchode lokality dlho hľadané pokračovanie opevnenej priekopy. Doteraz vedci predpokladali, že Trója zaberala plochu maximálne 27 hektárov. Mohlo by to však byť 35 hektárov.
Okrem toho urobili archeológovia senzačný nález, na druhej strane priekopy objavili pod kameňmi zhorenú hlinenú nádobu a pouličnú dlažbu z neskoršej doby bronzovej.
O rozlohe Tróje a význame mesta v dobe bronzovej viedli vedci dlho prudké hádky. Poloha priekopy by mala pomôcť určiť, do akej vzdialenosti sa rozprestieralo tzv. dolné mesto.
Vedúci výskumu, nemecký archeológ Ernst Pernicka z univerzity v Tübingene uviedol, že teraz dokázali osídlenie 500 metrov od hradu, a to už bolo veľmi veľké sídelné mesto.
"Bolo to (Trója) centrum malého kniežatstva, ktoré celkovo mohlo zaberať plochu 200 až 300 kilometrov štvorcových," povedal nemecký archeológ.
Tróju preslávil grécky básnik Homér hrdinskými eposmi Ilias a Odysea, ktoré vznikli pravdepodobne v 8. storočí pred n.l. Legendárny slepý bard tak urobil toto mesto známym v celom vtedajšom západnom svete.
