Rostock 16. augusta (TASR) - Osamelú veľryby - vráskavca dlhoplutvého - zbadali niekoľkokrát v uplynulých dňoch v Baltskom mori neďaleko mesta Rostock. Podľa morských biológov je to zriedkavý jav, keďže veľryby zvyčajne neplávajú v Baltskom mori až tak ďaleko.
Veľryba si získala veľkú pozornosť médií a webových stránok, ktoré ju pomenovali Bukie. Biológ Jörg Feddern, aktivista ochranárskej organizácie Greenpeace, sa však obáva, že jej prítomnosť v Baltskom mori nie je normálna.
Povedal, že vráskavca dlhoplutvého zbadali v tejto oblasti naposledy v roku 2004, Baltské more nie je pre týchto cicavcov najlepšie prostredie, pretože im neponúka podmienky pre život, ktoré potrebujú pre svoje prežitie.
"V Baltskom mori nie je dostatok potravy pre vráskavca dlhoplutvého," súhlasí s ním biológ Klaus Harder z Nemeckého morského múzea v Stralsunde, ktoré patrí k desiatim najvýznamnejším morským múzeám sveta . "Najhorší možný scenár: veľryba môže zomrieť od hladu."
Vráskavec dlhoplutvý môže dorásť do dĺžky až 16 metrov a hmotnosti až 36 ton. Živí sa zväčša drobnými rybami a planktónom.
O tom, prečo zablúdila do Baltského mora, existuje niekoľko teórií. Podľa jednej si jednoducho poplietla smer pre hustú lodnú premávku - mohli ju zmiasť hlasné zvuky lodí pod hladinou, podľa inej ju zviedli morské prúdy alebo sledovala skupinu rýb.
"Baltské more je spojnicou do Severného mora. Ryby a veľryba mohli jednoducho sledovať prúd tečúci do Baltského mora," uviedol Feddern.
Bukie má smolu v tom, že nájsť cestu von do Severného mora a Atlantického oceánu bude ťažké, vzhľadom na tvar Baltského mora a jeho relatívne malé ústie.
Nie je tam nič, čo by ju naviedlo von. A biológ pochybuje, že by ju bolo možné vyviesť do oceánu. V najlepšom prípade ju možno ochrániť pred pobrežnými plytčinami navigovaním lodí medzi ňou a pobrežím.
"Musí si nájsť cestu von sama," povedal.
