Praha. Český prezident Václav Klaus nezdieľa postoje prezidentov Poľska, Ukrajiny a pobaltských štátov, ktorí sa v kaukazskom konflikte postavili jednoznačne na gruzínsku stranu a odsúdili vojenské operácie Ruska.
Ten postoj, ktorý zaujala štvorica mojich kolegov - pobaltských prezidentov, vrátane poľského prezidenta vo svojej deklarácii, jednoducho, ja tú situáciu takto nevidím, povedal Klaus v rozhovore pre Rádio Česko s tým, že v situácii, ktorá je pre obyvateľov Kaukazu tragická, sa ignoruje realita a opäť sa vytvárajú isté mýty, opäť sa vedie zástupná hra.
Ide o vôbec prvé vyjadrenie najvyššieho českého ústavného činiteľa k rusko-gruzínskemu konfliktu, ktorý sa začal práve pred týždňom.
V priebehu dňa sa Klaus na rovnakú tému vyjadril aj pre denník Mladá fronta dnes (MFD). Vyjadril svoje hlboké znepokojenie nad konfliktom, pri ktorom došlo k vraždeniu civilistov. Prezident ČR odsúdil nielen gruzínsky útok na Južné Osetsko, ale aj masívne nasadenie ruskej armády.
Za postupom Ruska v spore o Južné Osetsko vidí Klaus dopad medzinárodného uznania Kosova: Odtrhnutím Kosova získalo Rusko silné ospravedlnenie pre svoju akciu a, obávam sa, že s dôsledkami tohto precedensu sa budeme potýkať ešte dlho, a nielen na Kaukaze.
Prezidenta Klausa, ale aj ďalších českých politikov, kvôli ich mlčaniu v minulých dňoch kritizovala česká tlač. Napríklad denník Lidové noviny (LN) sa vo štvrtok v komentári pozastavil nad mlčaním českých politikov ku konfliktu aj nad symbolikou tohoto mlčania pred blížiacim sa 40. výročím okupácie ČSSR sovietskou armádou.
Zvláštny odkaz k 21. augustu. Po smrti Alexandra Solženicyna Václav Klaus 'niekoľko hodín nemohol zaspať' - ako sa zdôveril Mladej fronte dnes (MFD). Ale ako to, že ani po týždni ho prítomnosť ruskej armády na cudzom území neprinútila k vyjadreniu? položil si denník LN otázku.
Zo strany prezidenta, ktorý je k otázkam straty časti národnej suverenity v dôsledku postúpenia právomocí Bruselu veľmi citlivý, znie toto mlčanie obzvlášť znepokojivo, napísali LN vo štvrtok.
Václav Klaus dnes odmietol, že by medzi okupáciou ČSSR v auguste roku 1968 a terajším konfliktom na území Gruzínska existovala paralela.
To nemožno porovnávať. Československo vtedy nezaútočilo na Podkarpatskú Rus, invázia nebola odpoveďou na náš útok - Dubček nebol Saakašvili, odpovedal Klaus elektronickou poštou na jednu z otázok MFD. Tento výrok českej hlavy štátu by bolo možné interpretovať aj tak, že severogruzínsku separatistickú provinciu Južné Osetsko Klaus považuje za ruské územie.
Celkom iný postoj ku konfliktu zaujal - rovnako až dnes - predseda Senátu Přemysl Sobotka (ODS), o ktorom sa špekuluje, že by sa mohol v roku 2013 uchádzať o post hlavy štátu.
V liste, ktorý zaslal predsedovi gruzínskeho parlamentu Davidovi Bakradzemu, vyslovil svoju podporu a solidaritu.
So znepokojením sledujem vývoj vo vašej krajine a nemôžem súhlasiť s narušením jej územnej celistvosti. Za jediné možné riešenie tejto situácie považujem okamžité zastavenie bojov a ukončenie konfliktu diplomatickými prostriedkami podľa zásad medzinárodného práva, napísal Přemysl Sobotka svojmu partnerovi a vyjadril presvedčenie, že Gruzínsko sa čoskoro dočká šance uplatniť svoju zvrchovanosť v mierových podmienkach.
Rusko-gruzínsky konflikt sa na budúci týždeň dostane aj na program rokovania vlády premiéra Mirka Topolánka. Kabinet však možno bude musieť riešiť aj výroky prezidenta. Ministerka Džamila Stehlíková, ktorá vo vláde zodpovedá za agendu ľudských práv, dnes hlavu štátu kritizovala za odklon od oficiálnej zahraničnej politiky Českej republiky. Praha oficiálne podporuje zachovanie územnej celistvosti Gruzínska aj jeho snahu o vstup do NATO. Kvôli zahraničnej politike sa medzi vládou a prezidentom iskrilo už aj v minulosti - za vlády premiéra Jiřího Paroubka aj za vlády Mirka Topolánka. Kabinet pritom hlave štátu opakovane pripomenul, že podľa ústavy je za zahraničnú politiku štátu zodpovedná vláda.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) juh
