BRUSEL 14. augusta (SITA/AFP) - Flámska vlajka vo štvrtok viala na oficiálnych budovách blízko Bruselu po tom, čo sa starosta tamojšieho mesta rozhodol demonštrovať svoj protivládny postoj. Willi de Waele z mestečka Lennik, ktorého sa agentúre AFP nepodarilo zastihnúť, začal svoj protest v stredu, kedy odstránil belgickú trikolóru z kandelábrov a budov a nahradil ju flámskou vlajkou. O incidente informovala štátna televízia.
Starosta mestečka na bruselskom predmestí neverí v belgický štát a ako povedal, národné farby sa do "jeho" mesta vrátia až po tom, čo sa krajina transformuje na konfederáciu. Tá by mala pozostávať zo severnej flámskej a z chudobnejšej južne položenej valónskej časti Belgicka. V tej prvej obyvatelia používajú na dorozumievanie holandčinu, Valóni zase hovoria po francúzsky.
Pozorovatelia tvrdia, že spoločné riešenie napätia medzi oboma komunitami je stále v nedohľadne najmä v otázke sporu medzi po francúzsky a po holandsky hovoriacimi obyvateľmi hlavného mesta Brusel. V samotnej metropole sa viac používa francúzština, zatiaľ čo v predmestiach prevažne holandčina. Jazykové spory medzi politikmi zamestnávajú belgickú politickú scénu už od volieb, ktoré sa konali v júni 2007. Súčasnému premiérovi Yvesovi Letermovi trvalo dlhých deväť mesiacov, kým sa mu podarilo poskladať vládu, tá je však po niekoľkých mesiacoch fungovania stále veľmi krehká.
V krajine hovorí po holandsky asi 60 percent obyvateľov, asi 32 percent hovorí po francúzsky a jedno percento po nemecky. Okrem jazykového má tento spor aj ekonomický rozmer. Severná časť krajiny, ktorá je obývaná prevažne Flámami hovoriacimi po holandsky, je ďaleko prosperujúcejšia ako južná, obývaná Valónmi používajúcimi francúzštinu. Počas deviatich mesiacov, počas ktorých sa Leterme pokúšal zostaviť vládu, sa dokonca spomínala aj možnosť rozdelenia krajiny na dva suverénne štáty. Niektorí zahraniční analytici označujú Belgicko za umelý štát, keďže jeho obyvatelia sa cítia byť buď Valónmi, alebo Flámami - nie však Belgičanmi.
