Obyčajná augustová sobota. V centre severoírskeho Omaghu bolo plno ľudí. Blížil sa začiatok školského roka a rodičia kupovali deťom školské uniformy. Iní boli u kaderníka alebo si len vyšli s priateľmi. O 15.10 ich život zmenila bomba Pravej Írskej republikánskej armády (RIRA). K najhoršiemu teroristickému útoku v dejinách Ulsteru došlo pred desiatimi rokmi.
Omagh je dnes príjemné severoírske mestečko. V zrekonštruovanom centre už niet ani pamiatky po výbuchu, vyrástli tu nové luxusné obchody a krčmy. Pri rozhovoroch ľudí však stále cítiť traumu, nenávratne sa stratil bezstarostný smiech.
„Zmizlo mu srdce. Omagh už nikdy nebude taký istý, aspoň nasledujúcich sto rokov,“ hovorí kamionista Kevin Skelton. Ak sem príde nakupovať, vždy sa mu vynorí spomienka na krvavú sobotu. Najhorší teroristický útok v histórii konfliktu medzi katolíkmi a protestantmi.
Omagh leží sto kilometrov západne od Belfastu. Popoludní 15. augusta 1998 na ulici Market Street pred obchodom s oblečením zaparkoval červený Vauxhall Cavalier. O pár minút ho rozmetalo na kúsky. Naložený bol 140 kilogramami explozívneho materiálu.
Zmätočné varovanie
Polícia neskôr našla v troskách fotoaparát s obrázkom auta, pri ktorom stál usmievavý muž s dieťaťom na pleciach. Fotografia presne ilustrovala pokojnú atmosféru, ktorú v sekunde zničili teroristi.
Polícia mala o útoku informácie vyše pol hodiny pred výbuchom. Ulsterská televízia a charita Samaritans dostali telefonické varovania, že pri súde v Omaghu nastane explózia. Nepresné varovanie všakzdvojnásobilo počet obetí. Polícia začala evakuovať ľudí z High street, v skutočnosti však došlo k explózii o niekoľko stoviek metrov ďalej. Práve tam, kde polícia posielala ľudí, aby boli v bezpečí.
„Nikto si nemyslel, že dôjde k výbuchu. Všetci si mysleli, že je to planý poplach. Moja žena išla aj s dcérami do obchodu kúpiť topánky. Bol som znudený z nakupovania, tak som povedal, že idem inde,“ opisovaval pre BBC posledné momenty pred explóziou Kevin Skelton.
O pár minút našiel mŕtve telo svojej manželky a ťažko zranenú najmladšiu dcéru Shonu. „Plač ľudí a pach zhoreniny je niečo, s čím budem žiť celý život.“
Bomba zničila obchod s oblečením SD Kells a priľahlé domy. Výbuch bol taký silný, že z mnohých ľudí našli len časti. Zničilo sa aj potrubie pod zemou a voda valila trosky z kopca.
Zdesená krajina
Počet obetí rástol postupne - najskôr ich bolo „niekoľko“, potom 12, 21 a ako odpratávali trosky mená pribúdali. Nakoniec sa počet uzavrel na čísle 29 vrátane ženy, ktorá čakala dvojičky. Vyše 220 ľudí sa zranilo. Británia pozerala večer v televízii horor namiesto správ.
Premiér Tony Blair označil výbuch „za desivý čin surovosti a zla“. Sústrasť rodinám vyjadrila kráľovná Alžbeta II., pápež Ján Pavol II. i írsky premiér Bertie Ahern.
Na tragédiu zareagovala aj kapela U2, aby naspievala pesničku Peace on Earth. Bono na koncertoch pri hymnickej Sunday Bloody Sunday spieval mená zavraždených.
Tri dni po výbuchu sa k činu prihlásila tzv. RIRA, čo je skratka pre Pravú Írsku republikánsku armádu. Vyhlásila, že nikdy nechcela vraždiť civilistov.
Pravá IRA vznikla v máji 1998, keď sa z tradičnej IRA vyčlenenilo asi sto radikálov. Nepáčila sa im tzv. veľkonočná dohoda z apríla o mierovom usporiadaní Severného Írska.
Nenaplnená spravodlivosť
Šéf mestskej rady v Omaghu zo Sinn Féin Sean Clarke útok označil za vraždu. Bolo to prvýkrát, čo politický reprezentant Sinn Féin odsúdil činnosť „republikánskych vojenských síl“.
Krátko po útoku bola Pravá IRA nútená ospravedlniť sa a vyhlásiť prímerie. Zvýšil sa aj tlak na rýchle implementovanie mierových dohôd tak, aby sa podobné vraždenie už nikdy neopakovalo.
Smutné je, že doteraz nebol za Omagh nikto odsúdený. Program BBC Panorama už v roku 2000 tvrdil, že Briti i Íri poznajú identitu úročníkov, ale nič nerobia. Polícia je presvedčená, že neskorší teroristický útok na centrálu BBC v Londýne bol odplatou za odvysielanie materiálu.
Rodiny zavraždených sa nevzdávajú, aj dnes, desať rokov po útoku vydali vyhlásenie, že bolesť neutíchne, kým vrahov nedostihne spravodlivosť.
