TBILISI. Ruské sily obsadili gruzínske mesto Gori a gruzínska armáda posilňuje svoje pozície v okolí Tbilisi, aby bránila hlavné mesto. V pondelok to pre tlačovú agentúru AFP uviedol tajomník gruzínskej bezpečnostnej rady Alexander Lomaia.
"Ruské sily okupujú Gori. Gruzínske ozbrojené sily dostali príkaz opustiť Gori a posilniť pozície pri Mcchete, aby bránili hlavné mesto," povedal Lomaia. "Je to totálny útok." Mccheta je gruzínske mesto ležiace 24 kilometrov od Tbilisi.
Rusko dnes tiež potvrdilo, že jeho vojaci postúpili 40 kilometrov za hranice separatistického regiónu Abcházsko do gruzínskeho mesta Senaki, ktoré má približne 28.000 obyvateľov.
Ruské ministerstvo obrany správy o obsadení Gori popiera. Vysoký predstaviteľ gruzínskeho veľvyslanectva v Moskve Givi Šugarov však uviedol, že ruské jednotky sa pohybujú smerom k hlavnému mestu Tbilisi a cieľom Ruska podľa neho je "úplná likvidácia" gruzínskej vlády.
Ministerstvo obrany ospravedlnilo operáciu v meste Senaki, nachádzajúcom sa mimo tzv. bezpečnostnej zóny pozdĺž abcházskych hraníc, potrebou zabrániť novým útokom v ďalšej separatistickej gruzínskej oblasti, Južnom Osetsku.
"Ruskí vojaci mierových síl a ich podporné jednotky uskutočňujú operáciu s cieľom... zabrániť gruzínskym silám preskupiť sa a uskutočniť nové útoky na Južné Osetsko... Senaki je jedným z miest, kde sa takéto akcie uskutočnili," citovala hovorcu tlačová agentúra Reuters.
Najmenej šesť gruzínskych bojových vrtuľníkov dnes ostreľovalo ciele v regióne okolo hlavného mesta Južného Osetska Cchinvali. Operácia bola podľa očitého svedka v priamom protiklade s gruzínskym vyhlásením ukončenia vojenských operácií v súvislosti so separatistickou oblasťou. Vrtuľníky prileteli z Gruzínska a zaútočili na ciele tesne za "hranicou" s Južným Osetskom; po útoku stúpali do vzduchu stĺpy dymu.
Rusko predtým obvinilo Gruzínsko z ostreľovania ruských jednotiek, ktoré tento týždeň vytlačili gruzínskych vojakov z Cchinvali.
Ruské jednotky sa stiahli z mesta Senaki Ruské jednotky sa stiahli z gruzínskeho mesta Senaki potom, ako "eliminovali" hrozbu ostreľovania Južného Osetska, informovala dnes tlačová agentúra Interfax s odvolaním sa na vyhlásenie ruského ministerstva obrany.
Presun ruských síl do Senaki, vzdialeného 40 km od ďalšej separatistickej gruzínskej enklávy Abcházska, znamenal otvorenie druhého frontu proti gruzínskym silám. Ruskí predstavitelia však uviedli, že nemajú v úmysle obsadiť územia mimo Južného Osetska a Abcházska.
Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) dnes informoval, že do Gruzínska vyšle mimoriadny let s humanitárnou pomocou pre civilistov postihnutých bojmi o Južné Osetsko, ktoré sa rozšírili aj do ďalších častí krajiny.
Vysoký komisár OSN pre utečencov António Guterres uvoľnil dva milióny dolárov na pokrytie potrieb ľudí, ktorí utiekli pred bojmi medzi Ruskom a Gruzínskom. Do oblasti smeruje aj humanitárny personál OSN.
Bezpečnostná rada OSN sa dnes stretne na ďalšom mimoriadnom rokovaní o ozbrojenom konflikte v Gruzínsku a predstavitelia mierových jednotiek OSN budú jej členov informovať o situácii v regióne.
Rusko: Saakašvili musí byť potrestaný za vojnové zločiny Rusko nebude rokovať s gruzínskym prezidentom Michailom Saakašvilim, ktorého po udalostiach v Južnom Osetsku považuje za vojnového zločinca. V pondelok to uviedol pred novinármi v Bruseli ruský veľvyslanec pri Severoatlantickej aliancii (NATO) Dmitrij Rogozin. Saakašvili musí byť podľa neho potrestaný za "porušenie medzinárodného práva".
"Saakašvili už nie je človekom, s ktorými by sme mohli rokovať... Je zodpovedný za mnohé vojnové zločiny," povedal Rogozin. "Gruzínski vojaci porušili medzinárodné dohovory. Hovoríme o genocíde a etnických čistkách," dodal. Za prejavy "vopred naplánovanej" genocídy veľvyslanec označil strieľanie do civilistov a blokovanie zdravotníckej pomoci. Gruzínska operácia si podľa Rogozina vyžiadala životy 2500 civilistov a "úplne zničila" juhoosetské hlavné mesto Cchinvali. Situáciu v oblasti pritom označil za "humanitárnu katastrofu".
Rogozin požiadal alianciu, aby v súvislosti s vývojom v Gruzínsku v utorok zvolala mimoriadne zasadanie Rady Rusko-NATO. "Trváme na tom, aby sa schôdza uskutočnila zajtra", keď sa má gruzínska ministerka zahraničných vecí Ekaterina Tkešelašviliová zúčastniť na zasadaní Severoatlantickej rady, dodal.
Gruzínsko podporuje plán EÚ Gruzínsky prezident Michail Saakašvili dnes povedal, že podporuje plán navrhnutý vyslancom Európskej únie. Plán vyzýva na návrat k pozíciám v Južnom Osetsku zastávaným pred začiatkom súčasného vojenského konfliktu, na rozmiestnenie spoločných mierových síl a na monitorovanie situácie Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
"Podpísali sme plán, ktorý konštatuje, že sa obnoví status quo ante," povedal Saakašvili novinárom po rokovaní s francúzskym ministrom zahraničných vecí Bernardom Kouchnerom, ktorého ešte dnes očakávajú v Moskve.
"Ruský prezident Dmitrij Medvedev predtým navrhol vyslať do Južného Osetska misiu OBSE.
VIDEO: Gruzínsky prezident uteká kvôli ruskému lietadlu na oblohe
USA: Rusko sa na vojnu pripravovalo vopred Tajomník námestníka ministerky zahraničných vecí USA pre európske záležitosti Matt Bryza dnes po prílete do Tbilisi novinárom povedal, že Rusko sa na inváziu do Gruzínska pripravovalo vopred.
"Vypočuli sme si vyhlásenia, že ruské jednotky, ktoré pred niekoľkými mesiacmi vstúpili do Abcházska, tam šli na humanitárnu misiu," uviedol Bryza. "Teraz poznáme pravdu, že cieľom týchto jednotiek bolo prebudovať železnicu a umožniť prepravu munície a ďalších vojenských zásob pre ruskú inváziu," dodal.
Putin: USA pomáhajú Gruzínsku Putin vo vysielaní štátnej televízie osobitne spomenul USA s tým, že pomáhajú s prepravou gruzínskych vojenských jednotiek z Iraku, ktoré sa majú do ozbrojeného konfliktu zapojiť. V emocionálnom prejave k ruským vládnym predstaviteľom konštatoval, že niektorí americkí politici majú stále mentalitu z čias studenej vojny.
"Je hanba, že niektorí z našich partnerov nám nepomáhajú, ale v podstate nám prekážajú. Myslím... na americkú prepravu gruzínskeho kontingentu v Iraku vojenskými dopravnými lietadlami, prakticky do konfliktnej zóny," uviedol.
Za cynizmus označil Putin vykresľovanie obetí agresie ako agresorov a snahu preniesť zodpovednosť za následky na obete. Bývalý prezident tiež povedal, že Rusko rozvinie svoju mierotvornú misiu v Južnom Osetsku do "logického záveru". "Budeme sa usilovať o pracovné vzťahy so všetkými účastníkmi tohto konfliktu, samozrejme, zahŕňajúc gruzínsku stranu," uviedol Putin.
Pobaltské krajiny a Poľsko budú za podporu Gruzínska platiť Ruský veľvyslanec v Rige v pondelok varoval pobaltské krajiny a Poľsko, že "za kritiku Kremľa v konflikte Moskvy s Gruzínskom budú musieť platiť", uviedla tlačová agentúra Baltic News (BNS). "Pri takýchto vážnych udalostiach sa nemožno ponáhľať, pretože môže dôjsť k veľkým chybám, za ktoré bude treba dlhý čas platiť," citovala kritiku Alexandra Vašnjakova agentúra BNS. Hovorca ruskej ambasády v Rige potvrdil slová veľvyslanca, no odmietol uviesť konkrétnosti.
Vešnjakov tak reagoval na sobotňajšie spoločné stanovisko lotyšského prezidenta Valdisa Zatlersa a prezidentov Litvy, Estónska a Poľska, ktorí vyzvali Európsku úniu a NATO, aby sa postavili proti ruskej imperialistickej politike Ruska voči Gruzínsku.
Tri pobaltské krajiny, ktoré boli súčasťou Sovietskeho zväzu, a Poľsko sú spojencami Gruzínska, rovnako bývalého člena ZSSR.
Po boku Gruzíncov bojujú aj cudzinci Ruská armáda dnes medzitým odmietla vyhlásenia Tbilisi, že ruské letectvo bombardovalo gruzínske ropovody vrátane kľúčovej exportnej trasy k tureckému prístavu Ceyhan.
"Nebombardujeme ropné potrubia," uviedol zástupca šéfa ruského generálneho štábu Anatolij Nogovicin. Ruské lietadlá mali podľa neho za cieľ výhradne gruzínske vojenské zariadenia.
Nogovicin taktiež odmietol obvinenia, že v noci nadnes bombardovalo gruzínske územie do 50 ruských lietadiel. Gruzínske ministerstvo vnútra predtým uviedlo, že Rusko zameralo vzdušné útoky na civilistov a komunikačné zariadenia.
Po boku gruzínskych vojakov bojujú aj cudzinci, uviedol v pondelok Anatolij Nogovicyn, zástupca veliteľa generálneho štábu. "Áno, naozaj tvoria súčasť konfliktu na strane Gruzínska," vyhlásil Nogovicyn v odpovedi na otázku novinárov o prítomnosti "cudzincov" v bojoch. Uviedol, že do konfliktu sa zapojili ľudia so zahraničným pasom, aj keď nešpecifikoval, o občanov ktorých krajín ide.
Scenáre možného vývoja v Južnom Osetsku
Gruzínsky prezident Michail Saakašvili obvinil Moskvu, že sa snaží zvrhnúť jeho vládu po tom, ako ruské jednotky obsadili oba separatistické regióny v jeho krajine a Rusko odmietlo gruzínsky návrh na prímerie. Situácia v oblasti sa môže vyvíjať nasledovne:
Finančné trhy reagujú na vývoj negatívne, zatiaľ čo medzinárodní hráči hodnotia investičné prostredie v Rusku. Už teraz nestabilné ceny ropy môžu ešte stúpnuť, pretože dodávky sú prerušené. V dôsledku toho, že ruské jednotky dali gruzínskym ultimátum, aby zložili zbrane, čo Tbilisi odmietlo, boje sa môžu rozšíriť do Abcházska, ďalšieho separatistického regiónu v Gruzínsku. Rusko môže pripojiť Južné Osetsko k svojmu územiu, pretože väčšina obyvateľov Osetska už má ruské pasy, a vzbudiť tak obavy v ostatných susedných krajinách o skutočných ambíciách Moskvy. Ak snahy o mier zlyhajú, gruzínsky prezident Michail Saakašvili bude nútený odstúpiť a zaplatí tak cenu za to, že podcenil pohotovú reakciu Ruska na jeho úsilie o získanie kontroly nad Južným Osetskom vojenskými prostriedkami. Boje sa začali v piatok 8. augusta 2008, keď Gruzínsko zaútočilo s cieľom získať opäť kontrolu nad regiónom Južného Osetska, ktorý sa odtrhol od Gruzínska. Rusko vyslalo do oblasti svojich vojakov a ostreľovalo gruzínske ciele aj ďaleko od zóny konfliktu.
O život prišli stovky ľudí a tisíce ich z Južného Osetska utiekli.
TASR
