j osemročnej vlády, v ktorom často spomína aféru so stážistkou Monikou Lewinskou.
Napríklad pod písmenom "R", ktoré je rezervované opozičným republikánom, týždenník uvádza, že i keď sa Clinton názorovo presunul do politického stredu, jeho Demokratickej strane to žiadne politické výhody neprinieslo. "Kamkoľvek sa pozriete, do zákonodarných orgánov jednotlivých štátov, do Snemovne reprezentantov a do Senátu - všade je viac republikánov, než ich bolo v roku 1992."
A ešte jedna vlastnosť charakterizuje odchádzajúceho prezidenta - hoci nebol žiadna hviezda, pochopil základné pravidlo divadelného či filmového sveta - keď chceš, aby sa ľudia k tebe správali ako k hviezde, musíš sa ako hviezda správať, konštatuje Spectator.
Podľa týždenníka Economist Amerika za éry Clintona zažila najdlhšiu ekonomickú konjunktúru v dobe mieru. I keď je to do značnej miery náhoda umocnená Alanom Greenspanom vo Federálnej rezervnej banke a počítačovou konjunktúrou v Silicon Valley. Bill Clinton sa ale zaslúžil o vyrovnanie rozpočtu a presadil to i v Demokratickej strane, ktorá sa pod jeho vplyvom začala posúvať k prijatiu zásad voľného obchodu, slobody podnikania a odmietania nadmerných obchodných predpisov a nariadení.
A v druhom volebnom období sa Bill Clinton ešte zlepšil: neochvejne podporoval mierový proces na Balkáne a rozšírenie Severoatlantickej aliancie. Voči Rusku a Číne postupoval taktne, ale pevne. A jeho snaha dosiahnuť pokrok v mierovom procese na Blízkom východe možno vyvolá zbožné prianie, aby v tom pokračoval.
"Je ironické, že čím viac sa blížila doba jeho odchodu, tým viac vyzeral ako dokonalý prezident. Keby prejavil viac sebadisciplíny a menej sa venoval vlastným záľubám, mohlo to byť osem veľmi dobrých rokov Clintonovho prezidentovania," uzatvára Economist.
