rka takmer po polročnej okupácii na ropu bohatého kuvajtského emirátu na brehoch Perzského zálivu, začala vytláčať irackých okupantov späť do Iraku.
Je však iróniou, že práve Palestínčania, ktorí za svoju podporu Bagdadu zaplatili vysokú daň, keď stovky palestínskych robotníkov s nálepkou Saddámových kolaborantov museli po vojne v Perzskom zálive Kuvajt opustiť, irackého diktátora zbožňujú dodnes.
Pre Palestínčanov je však "mäsiar z Bagdadu", ako Saddáma Husajna zvyknú nazývať svetové médiá, silným arabským lídrom, ktorý sa vzoprel nielen Spojeným štátom, ale počas vojny v Perzskom zálive mal odvahu vystreliť niekoľko rakiet Scud na úhlavného nepriateľa Palestínčanov a všetkých Arabov - židovský štát.
Palestínčania nikdy predtým nevideli, aby arabské rakety ničili Izrael. Takúto radosť im poskytla iba vojna v Perzskom zálive a Palestínčania vtedy spontánne vyrazili do ulíc. Palestínčania však nikdy nezaznamenali ani toľko odvážnych Arabov, odhodlaných bojovať po ich boku proti izraelskému okupantovi ako práve v Iraku. Na znak úcty a obdivu k "veľkému" vodcovi arabského národa desiatky palestínskych novorodeniatok dostali meno Saddám.
Saddám ako jediný "statočný" arabský vodca sa podľa mnohých Palestínčanov dokázal postaviť "najväčšiemu diablovi" - Amerike. Palestínska intifáda, ktorá si od septembra vyžiadala asi 300, prevažne palestínskych obetí, pozíciu irackého diktátora na západnom brehu Jordánu a v pásme Gazy iba posilnila.
Podobizeň žiadneho iného arabského predáka nie je natoľko frekventovaná v uliciach palestínskych miest a dedín ako Saddámova a žiadna národná vlajka pri pouličných protestoch a zrážkach palestínskej komunity nie je taká populárna ako práve iracká.
A vždy, keď guľkou izraelských vojakov zahynie Palestínčan, jeho rodina v tlači zverejní poďakovanie Saddámovi za to, že z jeho "fondu martýrov" dostane 10.000 dolárov a každý zranený Palestínčan má potom nárok na "bolestné" v sume 1000 dolárov.
Trvalo nejakú dobu než arabský svet - najmä krajiny z brehov Perzského zálivu - rozhorčený sympatiami palestínskej komunity rozpínavému a spupnému Saddámovi vzal Palestínčanov opäť na milosť.
Organizácia pre oslobodenie Palestíny (OOP) tvrdí, že svojimi sympatiami Bagdadu počas krízy 1990-91 stránila mierového riešeniu iracko-kuvajtského konfliktu v rámci Ligy arabských štátov (LAŠ), ktorý prepukol v auguste 1990 prekvapivou a bleskovou inváziou Iračanov do Kuvajtu. Nebola to podpora invázie do Kuvajtu, ako sa často solidarita Palestínčanov s Irakom mylne interpretovala. Navyše palestínska strana rozhodne odmietala ozbrojený zásah spojencov v čele s USA v zálive. Doplatilo na to asi 300.000 Palestínčanov, žijúcich v Kuvajte, ktorí museli emirát okamžite opustiť.
Hoci napätie medzi Kuvajtom a Palestínčanmi rokmi poľavilo, kríza v kuvajtsko-palestínskych vzťahoch pretrváva.
