Gruzínsko v sobotu vyzvalo na okamžité zastavenie bojov v konflikte o kontrolu nad odštiepeneckou provinciou Južné Osetsko. Parlament v Tbilisi zároveň schválil dekrét prezidenta Michaila Saakašviliho o vyhlásení vojnového stavu, ktorý má v Gruzínsku platiť 15 dní.
Stalo sa tak po tom, čo v sobotu ruské bombardéry zvýšili frekvenciu náletov na gruzínske mestá s cieľom vytlačiť miestne jednotky zo separatistického regiónu, ktorý má úzke vzťahy s Moskvou.
Údaje o počte obetí sa rôznia, svetové médiá odhadujú najmenej 1400 mŕtvych. Väčšina sú civilisti, ktorí zahynuli v troskách bombardovaných miest. Ďalších 30 tisíc ľudí uniklo pred konfliktom na ruské územie.
"Vyzývam na okamžité prímerie," vyhlásil prezident Saakašvili s tým, že Rusko spustilo rozsiahlu vojenskú inváziu do jeho krajiny. Vyslovil sa pritom za oddelenie bojujúcich strán.
Podľa tajomníka gruzínskej národnej Bezpečnostnej rady Kachu Lomaiu by to znamenalo stiahnutie gruzínskych síl z juhoosetskej metropoly Cchinvali a zastavenie paľby. Zároveň nevylúčil, že Tbilisi by mohlo požiadať o medzinárodnú vojenskú pomoc, a to v závislosti od vývoja konfliktu.
Gruzínsky parlament na návrh prezidenta schválil vyhlásenie vojnového stavu na obdobie 15 dní. Podľa Saakašviliho to umožní mobilizáciu záložníkov a nepretržitú činnosť vládnych orgánov. Prisľúbil, že prijatý dekrét neobmedzí činnosť médií ani slobodu cestovania.
Ruská armáda deklarovala, že počas druhého dňa bojov sa zmocnila úplnej kontroly nad Cchinvali. Gruzínsko však tieto tvrdenia odmietlo.
Protbiliská exilová vláda druhého gruzínskeho separatistického regiónu Abcházsko obvinila ruské lietadlá z dnešného bombardovania dvoch dedín, ktoré ležia v oblasti pod gruzínskou kontrolou. Abcházski separatisti však podľa tlačovej agentúry Interfax vyhlásili, že oblasť údolia Kodori bombardovali ich lietadlá.
Čurkin odmieta prímerie s Gruzínskom, boje sa rozširujú do Abcházska Rusko v sobotu povedalo, že jeho vojenské sily zostanú v Južnom Osetsku, aby chránili etnických Rusov. OSN zároveň oznámila, že boje sa rozširujú aj do Abcházska, ďalšieho separatistického gruzínskeho regiónu.
Ruský veľvyslanec pri OSN Vitalij Čurkin odmietol ponuku Gruzínska na prímerie a povedal, že takéto riešenie nie je možné, pokiaľ zúria boje.
Francúzsko ako predsednícka krajina EÚ v sobotu pritom vyzvala Rusko, aby gruzínsku ponuku na prímerie prijalo. EÚ varovala Moskvu, že vzájomné vzťahy by utrpeli, ak by Moskva podnikla ďalšie vojenské operácie v Južnom Osetsku.
"Rusko sa nestiahne," povedal Čurkin. "Aby sme sa mohli stiahnuť, potrebujeme zaistiť, že tam nedôjde ku genocíde. Ide o vážne veci," dodal.
Podľa ruského veľvyslanca v bojoch dosiaľ zahynulo 2000 civilistov a viac ako 30.000 ľudí opustilo svoje domovy. Mnohí z nich utiekli do Ruska.
"Situácia sa teraz dostala do iného bodu," povedal Čurkin. "Kľúčovým elementom je, aby sa Gruzínsko stiahlo z Južného Osetska," dodal s tým, že Gruzínsko si provinciu pripojilo v rámci vojenskej agresie. Tbilisi podľa neho musí akceptovať dohodu o nepoužití sily, ktorú Rusko už niekoľko rokov presadzuje.
Špeciálny vyslanec pri OSN pre Gruzínsko Robert Mullet povedal, že boje sa rozširujú aj do Abcházska, ktoré mobilizuje svoje jednotky a pravdepodobne sa dnes ráno chystá k vojenskej operácii v údolí Kodori. Z údolia do bezpečnejšej oblasti po výzve odišlo 15 vojakov z mierovej misie OSN.
Prezident Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) Jan Grauls povedal, že vzhľadom na rýchlo sa meniacu situáciu a po bilaterálnych rokovaniach sa javí ako veľmi ťažké, ak nie nemožné, aby rada v tejto veci prijala spoločné vyhlásenie. Rada sa však podľa neho nevzdáva svojej úlohy a naďalej bude situáciu vyhodnocovať.
BR OSN od piatka rokovala o možnostiach zastavenia bojov, na čo naliehal aj gruzínsky veľvyslanec pri OSN Irakli Alasania s tým, že jeho krajina je pripravená na prímerie, ak by sa Rusko z Južného Osetska okamžite stiahlo.
Posledné správy z bojov tiež uvádzajú, že v ozbrojenej ruskej kolóne 58. armády, ktorú gruzínske sily ostreľovali pri hlavnom meste Južného Osetska Cchinvali, sa zranil ruský generálporučík Anatolij Chrulijov. Rozsah jeho zranení nie je známy.
Medvedev: Jediným riešením krízy je vytlačenie gruzínskych vojsk Vytlačenie gruzínskych síl z konfliktnej zóny je jediným riešením juhoosetskej krízy, povedal dnes ruský prezident Dmitrij Medvedev v telefonickom rozhovore s prezidentom USA Georgeom W. Bushom.
"Ruský prezident výslovne zdôraznil, že jediným spôsobom, ako sa dostať z tejto tragickej krízy vyprovokovanej gruzínskym vedením, je, aby Tbilisi stiahlo svoje ozbrojené zložky z konfliktnej zóny," uviedol Kremeľ v tlačovom vyhlásení.
Medvedev tiež povedal, že je nevyhnutné, aby juhoosetskí separatisti a Gruzínsko podpísali záväznú dohodu o vzájomnom neútočení, informoval Kremeľ.
Najvyšší ruský predstaviteľ zdôraznil, že Južné Osetsko má tisíce obetí a utečencov, spolu s rozsiahlou deštrukciou ako výsledkom "barbarskej akcie" gruzínskej vlády.
Medvedev povedal Bushovi, že výhradným cieľom Ruska je čo najskôr ukončiť násilie a ochrániť civilné obyvateľstvo.
Francúzsko navrhlo plán na ukončenie konfliktu v Južnom Osetsku Francúzsko, predsednícka krajina Európskej únie, navrhlo dnes plán na ukončenie ozbrojeného konfliktu v Južnom Osetsku, v ktorom okrem iného vyzýva ruské a gruzínske jednotky na stiahnutie.
Plán vyzýva na "znovunastolenie situácie, ktorá predtým v oblasti vládla, za predpokladu stiahnutia ruských a gruzínskych jednotiek na ich predchádzajúce pozície," uviedla vo vyhlásení kancelária predsedníctva.
Ministri zahraničných vecí EÚ sa začiatkom budúceho týždňa stretnú na spoločnom rokovaní o kríze v Južnom Osetsku. Do úvahy pripadá aj zvolanie mimoriadneho summitu 27-členného bloku. Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy stanovil ako priority okamžité ukončenie bojov, zachovanie územnej celistvosti Gruzínska a stiahnutie gruzínskych a ruských jednotiek.
Sarkozy plánuje rokovať o situácii "v nasledujúcich hodinách" s ruským prezidentom Dimitrijom Medvedevom, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou a americkým prezidentom Georgom W. Bushom.
Správu priniesli tlačové agentúry DPA a Reuters.
Gruzínsko odvrátilo útoky separatistov v Abcházsku Gruzínske ozbrojené sily úspešne čelili niekoľkým útokom separatistov, ktorí sa pokúsili vytlačiť vládne sily z odštiepeneckého regiónu Abcházsko, vyhlásil v sobotu gruzínsky prezident Michail Saakašvili.
"Z abcházskej strany sme zaznamenali niekoľko pokusov o útok. Všetky tieto snahy sme odvrátili," povedal Saakašvili v gruzínskej televízii.
Gruzínska vláda predtým informovala, že ruské letectvo bombardovalo dve dediny v oblasti Kodorského priesmyku, ktorý je jedinou časťou Abcházska kontrolovanou Tbilisi.
Vodca abcházskych separatistov Sergej Šamba však tvrdí, že do bojov v oblasti sa zapájali iba ich vzdušné a pozemné sily.
Putin pricestoval do Severného Osetska, kde sú tisíce utečencov Ruský premiér Vladimir Putin pricestoval dnes do Vladikavkazu v Severnom Osetsku, aby rokoval o návale utečencov z priľahlej gruzínskej odštiepeneckej provincie Južné Osetsko.
Putin priletel z Pekingu, kde sa zúčastnil na otváracom ceremoniáli olympijských hier, informovala tlačová agentúra Reuters. Po dvoch dňoch bojov utekajú do ruského Severného Osetska tisíce ľudí.
Obyvatelia Severného a Južného Osetska majú podobný jazyk a kultúru. Gruzínsko stratilo nad Južným Osetskom kontrolu v 90. rokoch minulého storočia.
Britský minister obrany Des Browne medzitým informoval, že do Gruzínska odcestuje delegácia zložená zo zástupcov Európskej únie, USA a NATO v snahe sprostredkovať prímerie v konflikte v separatistickom regióne Južné Osetsko.
"Dnes večer delegácia zástupcov USA, EÚ, OBSE a NATO odcestuje do Gruzínska, aby sa pokúsila o sprostredkovanie prímeria," povedal Browne na vlnách stanice Sky TV s odvolaním sa na Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
OBSE: Rusko viac nemôže byť sprostredkovateľom v Južnom Osetsku Ruská vojenská intervencia v Gruzínsku znamená, že Rusko sa nemôže vrátiť ako spravodlivý sprostredkovateľ konfliktu v Južnom Osetsku.
Na margo situácie v konfliktnom kaukazskom regióne to dnes povedal Alexander Stubb, fínsky minister zahraničných vecí a súčasný predseda Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE).
"Rusko je v tejto chvíli jednou stranou v konflikte, nie sprostredkovateľom, a to sa odzrkadlí, keď sa začne prímerie a mierové rokovania," uviedol Stubb.
Podľa slov predsedu OBSE "návrat k status quo" nie je možný. Stubb Gruzínsko navštívi v pondelok a bude rokovať s prezidentom Michailom Saakašvilim.
Ruské jednotky v piatok vtiahli do Južného Osetska, niekoľko hodín po tom, ako Gruzínsko začalo s veľkou ofenzívou v snahe obnoviť kontrolu nad odštiepeneckým regiónom.
Rusi bombardovali prístav a vojenské základne
Gruzínske ministerstvo vnútra oznámilo, že došlo k novým leteckým útokom na vojenskú základňu pri hlavnom meste Tbilisi a v oblasti ropovodu vedúceho z Baku cez Tbilisi do Ceyhanu, ktorý je kľúčovou cestou kaspickej ropy na Západ.
Hovorca ministerstva vnútra Šota Utiašvili povedal, že bombardované boli aj ďalšie dve vojenské základne a mesto Poti, ktoré je strategickým prístavným mestom na pobreží Čierneho mora.
Rusko a Gruzínsko sa medzitým pri druhom jednaní Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) v New Yorku v rozmedzí dvanástich hodín v noci na dnes navzájom obviňovali z "etnických čistiek" v Južnom Osetsku. Rada sa má k ďalším rokovaniam vrátiť dnes ráno.
Len niekoľko hodín po tom, ako sa Rusku pri prvom jednaní BR OSN nepodarilo presadiť znenie vyhlásenia, podľa ktorého sa mali Gruzínsko a Južné Osetsko "zriecť použitia sily", vpadli ruské tanky do Gruzínska.
Gruzínsky veľvyslanec pri OSN Irakli Alasania na druhom jednaní povedal, že jeho národ je pripravený okamžite prijať pokoj zbraní. Vitalij Čurkin, ruský veľvyslanec pri OSN, povedal, že slogany v tomto prípade nič neriešia.
Americký veľvyslanec pri OSN Zalmay Khalilzad vyzval Rusko, aby ustúpilo, a aby všetky strany prestali bojovať. Povedal, že Spojené štáty majú veľké obavy zo súčasnej situácie, ktorá sa ešte zhoršila, keď do Južného Osetska vstúpili ďalšie ruské vojenské jednotky, pričom prebiehajú aj letecké a raketové ruské útoky.
Situácia je údajne natoľko katastrofická, že Medzinárodný výbor Červeného kríža požiadal o vytvorenie humanitárneho koridoru.
Na druhom jednaní sa rokovalo aj o návrhu, ktorý pripravila súčasná predsednícka krajina Bezpečnostnej rady Belgicko. V návrhu sa uvádzalo, aby sa okamžite obnovilo status quo spred začiatku násilností.
Podľa Čurkina majú súčasnú situáciu na svedomí aj diplomati z Bezpečnostnej rady, ktorí pri prvom jednaní neschválili Rusmi navrhnuté vyhlásenie. Ruský návrh však podľa amerických a britských diplomatov žiadal, aby sa Južné Osetsko a Gruzínsko zriekli použitia sily s tým, že ide len o ich vzájomný konflikt. To by znamenalo, že na Rusko by nepoužitie sily neplatilo.
Americká diplomatka Rosemary DiCarlová, ktorá USA reprezentovala na prvom jednaní, varovalo Rusko pred zhoršovaním situácie posilňovaním svojich jednotiek v Gruzínsku. Rusko aj napriek tomu do krajiny vyslalo ďalších vojakov.
Bush hovoril o situácii v Gruzínsku s Putinom Spojené štáty v piatok vyzvali Rusko, aby zastavilo letecké a raketové útoky proti Gruzínsku a stiahlo svoje ozbrojené sily z gruzínskeho územia. O situácii, v ktorej sa Rusko a Gruzínsko dostali na okraj otvorenej vojny pre separatistický región Južné Osetsko, diskutoval americký prezident George W. Bush s ruským premiérom Vladimirom Putinom v Pekingu, kde sa obaja politici zúčastnili na otvorení olympijských hier. Podľa hovorcu Bieleho domu sa o situácii rozprávali na obede pre svetových lídrov. Nepovedal však nič bližšie však o obsahu rozhovoru.
Americká ministerka zahraničných vecí Condoleezza Riceová plánuje do regiónu poslať amerického vyslanca. Podľa predstaviteľov vo Washingtone by do Tbilisi mal odcestovať námestník ministerstva zahraničných vecí pre európske a eurázijské záležitosti Matthew Bryza. So svojimi partnermi v Rusku a Gruzínsku hovoril aj šéf Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA admirál Mike Mullen, ale nijaké podrobnosti o rozhovoroch nezverejnili. Hovorca Pentagonu Bryan Whitman povedal, že príslušníci americkej armády, ktorí sa nachádzajú v Gruzínsku, sa nedostali do kontaktu s Rusmi. V Gruzínsku je približne 130 amerických vojenských inštruktorov a niekoľko desiatok civilistov, ktorí sa podieľajú na príprave gruzínskych síl nasadzovaných v rámci misie v Iraku. Všetci títo inštruktori sú podľa Whitmana v poriadku a neplánuje sa ich odchod z Gruzínska.
O situácii v Gruzínsku sa vyjadrili aj americkí prezidentskí kandidáti. Republikán John McCain vyhlásil, že Rusko by malo okamžite stiahnuť všetky svoje sily zo suverénneho gruzínskeho územia. Zároveň vyzval, aby medzinárodné spoločenstvo vytvorilo skutočne nezávislé a neutrálne mierové sily pre Južné Osetsko. Demokrat Barack Obama povedal, že Gruzínsko a Rusko musia prejaviť zdržanlivosť a nedopustiť otvorenú vojnu. "Všetky strany by mali začať priame rokovania v záujme stability v Gruzínsku," uviedol vo vyhlásení.
Prezident Saakašvili nariadi výnimočný stav Gruzínsky prezident Michail Saakašvili vyhlási v priebehu niekoľkých hodín výnimočný stav, povedal v noci na sobotu tajomník gruzínskej bezpečnostnej rady.
"Prezident za niekoľko hodín vyhlási výnimočný stav," povedal Kakha Lomaia. "Rusko bombardovalo (čiernomorský) prístav Poti a vojenskú základňu v meste Senaki. Myslíme si, že Rusko začalo bombardovať civilnú a ekonomickú infraštruktúru," dodal.
Medzinárodné spoločenstvo vyzvalo obe strany na okamžité zastavenie bojov, avšak bez zjavného účinku. Gruzínsko a juhoosetskí separatisti sa obviňujú z porušenia vo štvrtok ohláseného prímeria.
Spojené štáty americké, Európska únia a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vyšlú do Gruzínska spoločný vyjednávací tím, ktorý má pracovať na dosiahnutí prímeria medzi všetkými stranami. Oznámilo to vo vyhlásení francúzske predsedníctvo EÚ.
