BRATISLAVA 7. augusta (SITA/AFP) - Barmskí študenti sa tajne organizujú prostredníctvom internetu, aby si spoločne pripomenuli piatkové 20. výročie začiatku prodemokratických protestov, ktoré vojenský režim krvavo potlačil. Spomienka na obete sa má uskutočniť napriek tomu, že prísne kontrolované médiá výročie vôbec nespomínajú a mnohí z dnešných študentov sa narodili až po vzbure. Niektorí z nich však vyhlasujú, že cítia povinnosť uctiť si tých, ktorí prišli o život v boji za demokraciu.
Pred 20 rokmi, 8. augusta 1988, zaplnili ulice barmských miest a dedín státisíce obyvateľov, ktorí od vojenských diktátorov požadovali prechod k demokracii. Takzvané "štvorosmičkové povstanie" začali práve študenti v metropole Rangún, ktorí protestovali proti izolovanému režimu generála Ne Wina aj v predošlých rokoch. Odhaduje sa, že v nasledujúcich týždňoch zahynulo okolo 3000 ľudí po tom, ako vojaci v zúfalej snahe zastaviť vzburu spustili paľbu do protestujúcich budhistických mníchov a civilistov. Povstanie sa skončilo 18. septembra, keď sa k moci násilím dostala súčasná vojenská junta, ktorej oficiálny názov znel Štátna rada pre obnovenie práva a poriadku. Junta o rok neskôr premenovala krajinu na Mjanmarsko, čo je názov používaný v spisovnej barmčine. Opozičné skupiny a viaceré západné krajiny naďalej používajú označenie Barma, keďže neuznávajú legitimitu vojenského režimu ani jeho právomoc meniť cudzojazyčné verzie názvu. Nový názov rovnako neuznávajú ani viaceré nebarmanské národnostné skupiny, keďže bol podľa nich v minulosti používaný pre označenie väčšinového etnika.
Počas krízy sa stala známou spoluzakladateľka barmskej Národnej ligy za demokraciu Aun San Su Ťij, ktorá od roku 1989 strávila väčšinu času v domácom väzení. Junta opozičnej líderke ponúkala slobodu pod podmienkou, že opustí krajinu, čo však Su Ťij odmietla.
Protivládne protesty Barmu naposledy zachvátili v auguste 2007, keď polícia v Rangúne rozhnala desaťtisícové davy pod vedením budhistických mníchov, najrešpektovanejšej zložky barmskej spoločnosti. Podľa oficiálnych zdrojov pri zásahu zahynulo desať ľudí, ďalšie stovky účastníkov zatkli.
Univerzitná študentka Ni Ni hovorí, že spolu s inými aktivistami používa internet na propagáciu takzvanej Červenej kampane. Študenti v rámci nej vyzývajú ľudí, aby si obete "štvorosmičkového povstania" symbolicky pripomenuli červeným oblečením. Ni Ni si však uvedomuje, že mnoho ľudí sa neodváži urobiť ani takéto malé symbolické gesto, aktivisti sa preto rozhodli pre inú taktiku. "Dávame červenú farbu do plastových tašiek a hádžeme ich na reklamné panely či autobusové zastávky. Robíme to v noci kdekoľvek môžeme," prezradila. Ako však dodala, úrady obvykle do rána vyčistia väčšinu zafarbených plôch.
Pokiaľ chcú barmskí študenti skoordinovať čo len malú skupinu, musia vedieť oklamať armádnu cenzúru, ktorá prísne kontroluje internet, a nájsť si internetovú kaviareň s dostatkom elektriny pre počítače. Ak sa to podarí, v Rangúne sa musia vyhnúť zhusteným nočným hliadkam polície, ktorá po zotmení systematicky prehľadáva vozidlá v centre. "Bezpečnostné opatrenia polície sú v meste veľmi prísne, najmä v noci v blízkosti radnice," potvrdil 40-ročný taxikár. "Ľudia sa nezaujímajú o politiku... Dôležitejšie je živobytie," dodal.
Do Barmy v nedeľu pricestoval na svoju prvú misiu nový vyslanec OSN pre ľudské práva v krajine Tomas Ojea Quintana, ktorý sa počas návštevy stretol s poprednými politickými väzňami a predstaviteľmi opozície. Medzinárodná organizácia bojujúca za ľudské práva Amnesty International v utorok uviedla, že v krajine zadržiavajú viac ako dvetisíc politických väzňov. Quintanu pritom vyzvala, aby požiadal o ich prepustenie.