Banja Luka/Viedeň 4. augusta (TASR) - Z bosnianskej metropoly Sarajevo sa stalo monoetnické mesto, v ktorom bola politika etnických čistiek nanešťastie úspešná. Uviedol to vedúci Helsinského výboru pre ľudské práva v Bosne a Hercegovine Srdjan Dizdarevič pre dnešné vydanie novín Fokus.
Len malá skupina ľudí vystupujúcich na verejnosti pochádza zo všetkých národností, avšak vyše 90 percent obyvateľov Sarajeva tvoria len Bosniaci (bosnianski Moslimovia). V Sarajeve je pritom na rozhodujúcich postoch len málo Srbov a Chorvátov. "Keď existuje dobrá vôľa na obnovu Bosny a Hercegoviny na základe mnohonárodnostného princípu, potom je potrebné začať v Sarajeve," povedal Dizdarevič v správe citovanej srbskou tlačovou agentúrou Tanjug.
Bosna a Hercegovina pozostáva na základe Daytonskej mierovej zmluvy z dvoch častí, moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny (FBaH) a Republiky Srbskej (RS). Žiadna z troch hlavných národnostných skupín žijúcich v celej krajine netvorí viac než 50 percent jej populácie.
Zatiaľ čo bosniansky člen prezídia BaH Haris Silajdžič označuje Republiku Srbskú opakovane za "výtvor založený na genocíde" a požaduje jej zrušenie, bosnianskosrbský premiér Milorad Dodik hrozí referendom o odtrhnutí RS.
Pretože spor medzi etnikami bráni na politickej úrovni väčším reformám, pokračuje v práci aj vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne, ktorým je v súčasnosti slovenský diplomat Miroslav Lajčák. Tento post spojený z rozsiahlymi právomocami v krajine mal pôvodne zaniknúť v polovici minulého roka. Pozorovatelia pritom pochybujú, že k zmiereniu bosnianskych skupín povedie nedávne zadržanie bývalého bosnianskosrbského politického lídra Radovana Karadžiča.
Správu priniesla agentúra APA.
