Počas studenej vojny postavili v západnom a východnom Nemecku desiatky atómových krytov. Dnes lákajú fanúšikov histórie. Pozrieť si môžu bunkre pri Bonne aj Berlíne.
BERLÍN, BRATISLAVA. Bola to najmodernejšia skrýša z celého Varšavského bloku. Komunistickí papaláši tu mali kancelárie s telefónom, jedáleň, nemocnicu a spálne. V prípade atómového výbuchu by tam dva týždne bez problémov prežilo štyristo ľudí vrátane generálneho tajomníka Ericha Honeckera.
Otvorený len pár týždňov
Trojposchodový betónový úkryt postavili uprostred Brandenburských lesov pri dedine Prenden, ktorá leží pol hodinu jazdy od Berlína. Bunker po páde autoritatívneho režimu chátral a širšia verejnosť o ňom nemala potuchy. Až doteraz.
Protijadrový bunker cez víkend otvorili pre návštevníkov, ktorí si ho môžu pozrieť iba do konca októbra. Potom ho už navždy zatvoria obrovskými betónovými bariérami.
Stavba bunkru vyšla NDR na 230 miliónov mariek a jeho celková rozloha dosahuje 7500 metrov štvorcových.
Strach mali aj v Bonne
Podobná megalomanská stavba stojí aj pri Bonne, kde sídlila vláda západného Nemecka. Pod vinohradmi v ospalom mestečku Ahrweiler postavili bunker, ktorý bol určený pre kancelára a najvýznamnejších politikov. V jeho priestoroch by sa mohli až mesiac schovávať tri tisícky ľudí.
Bunker, ktorý patril medzi najprísnejšie strážené tajomstvá, postavili v šesťdesiatych rokoch. Na mieste už v roku 1903 začali kopať železničný tunel do Francúzska.
Počas vojny ho rozšírili nacisti, ktorí pritom využili nútenú pracovnú silu - židov z koncentračných táborov v Buchenwalde a Osvienčime. V bunkri potom skladovali prvé balistického rakety V2.
Po rozdelení Nemecka a stupňovaní konfliktov medzi Sovietskym zväzom a Západom sa vláda v Bonne rozhodla priestory využiť na atómový bunker. Postavili až tisíc spální, 900 kancelárií, päť nemocníc, ambulanciu pre zubára a dokonca aj kaderníctvo. Zariadenie však bolo sparťanské aj v priestoroch, v ktorých sa mal v prípade útoku zdržiavať Willy Brandt alebo Helmut Kohl.
Cena bunkra v dnešných reláciách vyšla na neuveriteľných 10 miliárd eur. Tvorila ho spleť tunelov, ktoré mali až 17 kilometrov.
Plynové masky
O prevádzku skrýše sa staralo dvesto zamestnancov až do roku 1997, keď sa vláda rozhodla, že ju zatvorí.
Po prvotných plánoch na zbúranie nakoniec prevážilo rozhodnutie prebudovať historické miesto na múzeum.
„Je to jedinečné svedectvo o studenej vojne. Myslím, že svojím významom sa blíži k Berlínskemu múru,“ povedal počas februárového otvorenia bunkra Jürgen Pföhler zo zastupiteľstva v Ahrweileri. Na mieste aj dnes vidno plynové masky, kyslíkové prístroje i zariadenia na zistenie radiácie.
Na atómové skrýše sa dá ľahko natrafiť aj v Berlíne, ktorý bol centrom studenej vojny.
Na slávnej nákupnej triede Kurfürstendamm postavili v 70. rokoch bunker pre takmer štyri tisícky ľudí. Teraz tu sídli múzeum The Story of Berlin a konajú sa tam firemné večierky.
Jedna plechovka na deň
„Zariadenie je veľmi praktické. Poschodové postele naskladané v metrových rozostupoch. Pár záchodov bez dvier – to aby sa zabránilo nejakým skratovým reakciám, a malá kuchyňa so zásobami.
Každý mal denne dostávať jednu plechovku, ktorá obsahovala nevyhnutný kalorický prídel,“ hovorí sprievodkyňa Alicia Placer.
V obrovskej hale neustále svieti depresívne modrasté svetlo a na televíznej obrazovke bežia zábery z atómových výbuchov s charakteristickým hríbovým oblakom.
Betónové skrýše
Po celom Nemecku sa nachádzajú stovky protileteckých a atómových bunkrov.
Stavali ich nacisti počas vojny, ale aj komunistická NDR a kapitalistická SRN, ktoré sa obávali jadrovej vojny.
Len v Berlíne sa nachádzajú desiatky bunkrov, ktorých stavba vyšla na miliardy mariek. Prístupná verejnosti je skrýša v múzeu The Story of Berlin.
|
Bunker pri Bonne je naopak udržiavaný a dnes slúži ako múzeum. Kancelár mal v prípade atómového útoku spať na takejto sparťanskej posteli. |
