Toto tvrdenie však ostro popreli Richard Holbrooke aj Carl Bildt, ktorí patrili k diplomatom vyjednávajúcim o ukončení bosnianskej vojny z rokov 1992-1995.
Štvorstranový list zverejnil Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY), pred ktorý sa vo štvrtok prvýkrát postavil niekdajší bosnianskosrbský prezident podozrivý zo spáchania vojnových zločinov vrátane genocídy a zločinov proti ľudskosti.
Bývalý americký sprostredkovateľ Richard Holbrooke podľa listu sľúbil Karadžičovým zástupcom, že sa nebude musieť postaviť pred ICTY, ak sa stiahne z politickej scény.
"Pán Holbrooke sa v mene USA zaviazal, že ma tento tribunál nebude súdiť," uvádza sa v preklade listu, ktorý zverejnil ICTY.
Karadžič sa takisto zmienil o svojich vyjadreniach počas svojho prvého vystúpenia na súde, keď hovoril o strachu, že ho vo väznici OSN v holandskom Scheveningene neďaleko Haagu zabijú.
"Je jasné, že vzhľadom na fakt, že dohody, ktoré Holbrooke urobil v záujme USA, neboli splnené, bude sa držať plánu B - a to je zlikvidovanie Radovana Karadžiča," uviedol bývalý bosnianskosrbský líder z vojnového obdobia.
Holbrooke v množstve rozhovorov, ktoré vo štvrtok poskytol médiám, dôrazne poprel, že s Karadžičom uzavrel akúkoľvek dohodu. Toto tvrdenie označil za "odporný výmysel vojnového zločinca" a dodal, že dohoda by bola "neetická a nemorálna".
Holbrooke pre holandskú televíziu povedal, že vďaka tomu, že NATO opakovane v rokoch 1995 a 1996 odmietlo zatknúť Karadžiča, bol nútený s Karadžičovými zástupcami rokovať o dohode, aby sa bosnianskosrbský líder stiahol z verejného života.
"Táto dohoda bola podpísaná 18. júla 1996. Ale Karadžičovi som výmenou za to nič nedal," zdôraznil Holbrooke. "Bolo by oveľa lepšie, keby niekto z NATO vydal príkaz na jeho zatknutie, keď to ešte bolo možné," vyhlásil.
Správy o možnej dohode medzi USA a Karadžičom nie sú nové. Vo svojej nedávno vydanej knihe Florence Hartmannová, bývalá asistentka niekdajšej hlavnej prokurátorky ICTY Carly Del Ponte, uviedla to isté. A tvrdil to aj bývalý bosniansky veľvyslanec v USA Muhamed Šačirbej.
Holbrooke sa vysmial Karadžičovým slovám o strachu, že "dlhá ruka" amerického diplomata ho možno vo väznici OSN pri Haagu pripraví o život.
"Svojím spôsobom mi lichotí, keď si myslí, že moja ruka dosiahne až do Haagu. Ale pravdou je, že som len obyčajný občan a Karadžič je tam, kde mal byť už dávno - v ICTY," dodal Holbrooke.
Karadžičovo tvrdenie o uzavretí dohody poprel aj švédsky minister zahraničných vecí Carl Bildt, ktorý v 90. rokoch pôsobil ako medzinárodný vyslanec na Balkáne.
"Žiadna takáto zmluva neexistovala. Žiadne snahy upustiť od obvinení proti Karadžičovi neexistovali," povedal Bildt pre švédsky rozhlas a dodal, že on aj Holbrooke sa "aktívne" snažili o zatknutie Karadžiča.
Karadžič v liste tiež napísal, že sa stal objektom "mediálneho honu na čarodejnice", čo znamená, že jeho súdny proces pred tribunálom nikdy nebude spravodlivý. Vďaka jeho označovaniu za vojnového zločinca v médiách je oslobodzovací rozsudok "nepredstaviteľný".
