rzskom zálive a sankcií uvalených na Irak pripomína dnes francúzsky denník Le Figaro.
Západ síce vyhral vojnu v Perzskom zálive, ale nemá nijaké dôvody na oslavy jej 10. výročia, komentuje denník. Bilancia uplynulých 10 rokov je trpká. Medzinárodné embargo zdevastovalo Irak. Desaťtisíce irackých detí zaplatili embargo životom. Husajn kontroluje krajinu viac ako kedykoľvek predtým, jeho režim pevne odoláva. Inšpektori OSN, ktorí mali kontrolovať odzbrojenie Iraku, už dva roky nemôžu vykonávať svoju prácu. Víťazná západná koalícia sa rozpadla.
Na úsvite 17. januára 1991 najväčšia vojenská koalícia, aká sa spojila po druhej svetovej vojne, začala útok na Irak. Šesť týždňov leteckých útokov a štyri dni pozemných bojov viedli k tomu, že 26. februára toho istého roku spojenecké sily vytlačili iracké vojská z Kuvajtu. Celkovo 580.000 vojakov (medzi nimi 9000 Francúzov Daguetovej divízie), 1 0 tankov, 7 lietadiel a 60 lodí tvorilo západnú koalíciu pod vedením USA. Tieto sily rozdrvili iracké jednotky, ktoré v bojoch stratili 100.000 mužov, pripomínajú noviny.
Vojna sa viedla nielen na bojiskách, ale aj v mediálnej oblasti. Viedli ju najmä štáby západných síl. Mýtus o "čistej vojne" sa rýchle rozplynul. Aj keď sa vojna skončila irackou porážkou a OSN uvalila na Bagdad embargo po tom, ako jednotky Saddáma Husajna obsadili 2. augusta 1990 Kuvajt, iracký prezident sa pri moci udržal.
Suverenita Kuvajtu sa obnovila, mier v regióne zavládol, ale medzinárodné sankcie ostali v platnosti. Práve tie vtiahli 23 miliónov obyvateľov Iraku do humanitnej tragédie. Rusko, Čína ako aj Francúzsko sa vyslovujú proti ďalšiemu udržiavaniu sankcií a označujú ich za "kruté, neúčinné a nebezpečné", ako to nedávno povedal francúzsky minister zahraničných vecí Hubert Védrine. "Kruté sú preto, lebo trestajú výlučne iracké obyvateľstvo a v ňom najslabšie vrstvy, v irackom obyvateľstve vyvolávajú pocit embargovej generácie. Neúčinné sú preto, lebo nepostihujú režim," povedal Védrine.
Viacstranné sankcie proti Iraku sú najdlhšie, aké OSN uvalila. Tragická chyba, ktorá sa prejavila neskôr, spočíva v tom, že sa na Bagdad uvalili bez časového obmedzenia. Sankcie sa na nevôľu USA drobia a neprinášajú výsledok, požadovaný OSN - kontrolu odzbrojenia Iraku. Program ropa za potraviny a najmä pašovanie ropy umožňujú fungovanie štátu a jeho represívneho aparátu. Po uvoľnení vzťahov s niektorými arabskými krajinami sa Irak znova integruje do medzinárodného spoločenstva, aspoň na regionálnej úrovni, uzatvára Le Figaro.
