Belehrad/Haag 1. augusta (TASR) - Bývalý juhoslovanský prezident Slobodan Miloševič nechcel podpísať dohodu medzi bosnianskosrbským lídrom Radovanom Karadžičom a vtedajším vyslancom USA pre Balkán Richardom Holbrookom. Informoval dnes o tom belehradský denník Blic.
Karadžič vo štvrtok pred haagskym tribunálom tvrdil, že v júni 1996 sa stretol s Holbrookom v prítomnosti vtedajšieho ministra zahraničných vecí bosnianskej Republiky Srbskej (RS) Aleksu Buhu a predsedu parlamentu Momčila Krajišnika. Dohodli sa, že Karadžič sa stiahne z politiky i verejného života. Výmenou zato nebude musieť ísť pred súd do Haagu.
Na srbskej špeciálnej prokuratúre pred svojím stredajším vydaním pred Medzinárodný trestným tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Karadžič uviedol: "Holbrooke mi povedal, že to nie je dohoda s ním ani s Clintonovou administratívou, ale že za ním stoja USA ako štát. Bola vyhotovená aj písomná dohoda s miestom pre tri podpisy - môj, Holbrookov a Miloševičov."
"Poslali sme dohodu Miloševičovi, ale on ju nikdy nevrátil... Neskôr mi povedal: 'Radovan, na čo sú ti nejaké podpisy, keď ti garancie dáva najväčšia svetová mocnosť,'" citoval Karadžiča Blic.
Bosnianskosrbský exprezident ďalej vyhlásil, že on dohodu dodržal - 19. júla 1996 odstúpil z funkcie a právomoci preniesol na Biljanu Plavšičovú. Odstúpil aj z postu šéfa svojej Srbskej demokratickej strany (SDS) a viac sa na politickom živote nepodieľal. Rokovania s Američanmi podľa Karadžiča trvali od uzavretia Daytonskej dohody v roku 1995.
Napriek tomu, že mnohí svojimi výpoveďami potvrdili, že dohoda Karadžič-Holbrooke existovala, Holbrooke to počas uplynulých rokov často dementoval. Tvrdenia o tejto dohode vyšetruje haagska prokuratúra a srbský súd pre vojnové zločiny. Bývalá hlavná prokurátorka ICTY Carla del Ponte vyslovila dôvodné podozrenie, že takáto dohoda existovala.
Niekdajšia hovorkyňa tribunálu Florence Hartmannová vo svojej knihe Mier a trest napísala, že západné krajiny nikdy nemali úprimnú snahu o zadržanie Karadžiča a Ratka Mladiča a hlavným protagonistom tohto postoja bol Holbrooke.
Srbský prokurátor pre vojnové zločiny Vladimir Vukčevič vypočúval v súvislosti s tvrdeniami o dohode Karadžič-Holbrooke mnohých svedkov vrátane Buhu, Krajišnika či srbského exprezidenta Milana Milutinoviča.
Bývalá bosnianskosrbská prezidentka Biljana Plavšičová, ktorá mimochodom ostro kritizovala Karadžiča, verejne vyhlásila, že takáto dohoda existovala. Ako povedala, vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrigthová jej navrhla, aby sa v kaňone rieky Piva pre Karadžiča vybudovalo sanatórium, kde by vykonával svoje pôvodné povolanie psychiatra, avšak bez vystupovania na verejnosti. Keď Plavšičová ponuku tlmočila Karadžičovi, ten sa iba usmial, uviedol Blic.
Ako dodal, o dohode medzi Karadžičom a Holbrookom hovoril aj bývalý bosniansky veľvyslanec v USA Muhamed Šačirbej. Ten uviedol, že mu o nej porozprával osobne Holbrooke na stretnutí s bývalým bosnianskym prezidentom Alijom Izetbegovičom. Šačirbej vyhlásil, že je pripravený ísť svedčiť aj pred haagsky tribunál. Jedine Slobodan Miloševič sa nechcel k dohode vôbec vyjadriť, pripomenul denník.
Aj keď mnohí svedkovia existenciu dohody potvrdili, doposiaľ sa nenašiel žiaden dokument, ktorý by vyriešil všetky pochybnosti. Predstavitelia USA v súvislosti s dokumentom uviedli: "Aj keby dohoda existovala, dnes už neexistuje," uzavrel Blic.
