Informoval o tom americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA).
Robotické rameno sondy odobralo pred niekoľkými dňami vzorky z pôdy z Marsu, pričom tieto vzorky boli potom ohrievané v niekoľkých malých "peciach". Následné chemické testy potvrdili prítomnosť vody na severnom póle červenej planéty.
"Máme vodu," William Boynton z Arizonskej univerzity uviedol vo vyhlásení NASA.
Už modul Odyssey objavil v roku 2000 známky prítomnosti vodného ľadu na Marse, pričom rovnaké pozorovania zaznamenala v júni aj sonda Phoenix, teraz sme sa však prvý raz vody na Marse dotkli a "ochutnali" ju, dodal Boynton.
To, že na Marse je ľad, naznačovali už doterajšie výskumy, až stredajší pokus to však dokázal s určitosťou. Stredajšiemu úspechu predchádzali dva neúspešné pokusy a skrat v jednej z pecí Phoenixu. Pri oboch neúspešných pokusoch nabrali robotické ruky sondy pôdu bohatú na ľad. Pri treťom pokuse sa NASA rozhodla pre bežnú pôdu, no nakoniec aj v nej sa našiel ľad. Dôkazom je to, že sa roztopil presne pri nula stupňoch Celzia.
Koncom júna NASA informovala, že pôda na Marse je podľa všetkého úplne rovnakého alebo veľmi podobného zloženia ako pôda na Zemi. "V tej pôde nie je nič, čo by vylučovalo život. Pôda, ktorá tam je, je presne rovnaká, akú máte u vás doma na záhrade," vyhlásil Samuel Kounaves, šéf tímu chemikov, ktorí skúmajú vzorky marťanskej pôdy. Zloženie pôdy červenej planéty je podľa NASA ďalším silným dôkazom, že na planéte "bol, je alebo bude" možný život.
Šéf tímu vedcov pre výskum Marsu Michael Meyer zároveň informoval, že NASA predĺži misiu sondy Phoenix do 30. septembra.
Misia sondy, ktorá stála 420 miliónov dolárov (8,15 miliardy Sk), sa pokúša nájsť dôkaz, že na Marse mohol existovať život podporovaný prítomnosťou vody.
Sonda pristála po 10-mesačnom lete 25. mája na severnom póle Marsu. Za ten čas prekonala vzdialenosť 680 miliónov kilometrov od Zeme. Ide o prvé úspešné pristátie vesmírnej sondy v oblastiach okolo pólov tejto planéty, pod ktorými sa podľa vedcov nachádzajú rozsiahle zásoby vodného ľadu.
