Za čo mali podľa Karadžiča "Spojené štáty splniť ich záväzky," ktoré však nešpecifikoval. Ako povedal, Holbrook, ktorý pomáhal pri vytváraní Daytonskej mierovej zmluvy o ukončení vojny, konal v mene vtedajšieho amerického prezidenta Billa Clintona. "Mojou úlohou bolo stiahnuť sa z literárneho a vôbec celého verejného života," povedal Karadžič pred sudcom Alphonsom Oriem vo štvrtok na prvom pojednávaní pred Medzinárodným trestným tribunálom pre bývalú Juhosláviu (ICTY).
Holbrooke na to reagoval: "Vyjednal som vtedy veľmi zložitú dohodu. (Karadžič) mal okamžite odstúpiť z postu prezidenta srbskej časti Bosny a z postu šéfa jeho strany. A on tak spravil," povedal Holbrooke v rozhovore. "Avšak keď zmizol, šíril dezinformáciu o tom, že som sa s ním dohodol, že ak zmizne, nebudeme ho prenasledovať. To bolo úplne nepravdivé tvrdenie."
Richard Holbrooke tiež povedal, že tragickou chybou bolo to, že Karadžiča nezatkli v čase, keď sa sily Severoatlantickej aliancie (NATO) po podpísaní mierovej dohody rozmiestnili v Bosne. "Mali ho zatknúť. Jeho zelený Mercedes šesť mesiacov (od podpísania Daytonskej mierovej dohody v roku 1995) parkoval na parkovisku pred jeho kanceláriou. Veliteľ NATO ho v tom čase odmietol zatknúť, aj keď mal na to právomoc. Bola to strašná chyba."
Bývalý americký diplomat opísal Karadžiča ako "intelektuálneho architekta" ideológie rasovej nenávisti v bývalej Juhoslávii. "Zo všetkých zlých ľudí na Balkáne on je ten najhorší," povedal Holbrooke. Podľa neho keď sa Karadžič počas vyjednávania v septembri 1995 dozvedel, že ak neskončí obliehanie Sarajeva, bombardovanie srbských cieľov lietadlami NATO sa zintenzívni, "povedal, že zavolá bývalého prezidenta Jimmyho Cartera, jeho priateľa." "Povedal som mu: 'Fajn, my pracujeme pre Clintona. Vy zavolajte Cartera, my odchádzame a bombardovanie sa zintenzívni.' V tú noc súhlasil s ukončením obliehania Sarajeva," dodal.
