Delí ich od seba len hodinka cesty autom a napriek tomu sú to dva úplne iné svety. Jeden je moderný a bohatý. Ten druhý uzavretý a posvätný.
TEL AVIV. Izraelský Tel Aviv, ktorý celý svet s výnimkou židovského štátu považuje za jeho hlavné mesto, oslavuje toto leto sto rokov. Oslavy sú veľkolepé a konečne došlo aj na výraznejšie opravy architektonických skvostov mesta.
Tolerantný Tel Aviv
Tel Aviv má veľkú a tolerantnú dušu, mohli by o ňom rozprávať rôzne menšiny a alternatívy. A aj nesporný, hoci trochu ufúľaný šarm. Srdce Izraelčanov však bije pre Jeruzalem. Pre nich je pravým hlavným mestom, jeho menom sa končí štátna hymna a je zdrojom národnej hrdosti, ale aj nadnárodných komplikácií.
Jeruzalem bude opäť s najväčšou pravdepodobnosťou definitívnym zabijakom mierového vyjednávania, ktoré vlani s veľkými nádejami a širokými úsmevmi spustili americkí, izraelskí a palestínski lídri.
Jednoducho, Jeruzalem je príliš veľkou emocionálnou záťažou pre Palestínčanov aj Izraelčanov. Ako všetko, kde sa stretávajú náboženstvo, nacionalizmus, bezpečnosť, demagógia a demografia. Hoci Izraelčania Jeruzalem považujú za „zlatý“ a väčšina sa ho nechce za žiadnu cenu vzdať (teda rozdeliť sa oň s Palestínčanmi), až 78 percent z nich ani len neuvažuje o tom, že by sa tam presťahovali.
Problémový Jeruzalem
Dôvod je jasný: Jeruzalem je prílišný extrém. V posledných rokoch v ňom rastie vplyv ultraortodoxných židov, ťažšie sa tam hľadá práca, ani bezpečnosť nie je najlepšia. Je tam otrasná doprava, v lete príliš horúco a v zime „treskúci“ (málokedy menej ako 5 stupňov) mráz.
Navyše, mesto zaplavili uvedomelí americkí židia, ktorí nakupujú nehnuteľnosti z ideologických aj ekonomických dôvodov a vyháňajú ceny veľmi vysoko. V Jeruzaleme však nežijú, a tak sa z niektorých lepších štvrtí stávajú pustatiny. Zato pribúda obyvateľov v ošarpaných častiach.
Jubilant Tel Aviv sa vyvíja inak, preto priťahuje čoraz viac ľudí z periférie. Je odrazom dravej izraelskej ekonomiky, ktorá rastie napriek nestabilným vládam. Dá sa tam nájsť práca, nechýba mu anonymita veľkomesta, má slušnú pláž, väčšinovú aj menšinovú kultúru, bohatý nočný život a potraviny otvorené aj počas sabatu.
Je však jednou veľkou bublinou. Charakterizujú ju premrštené ceny (Tel Aviv je drahší ako New York) a typická nadutosť centra. Ľudia v Tel Avive (hlavne v severných štvrtiach) žijú nadštandardne, čo vyvoláva závisť. Skutoční Telavivčania mesto v posledných rokoch opúšťajú. Vraj preto, že stráca čaro a je už len veľkou dedinou. Navyše, ako by „off record“ povedali mnohí z nich – ruskou.
Mladí tam, pobožní inam
Napriek tomu sa do Tel Avivu, na rozdiel od Jeruzalema, sťahujú mladí a perspektívni. Jeruzalem vyhľadávajú ekonomicky nie príliš činní, zato nábožensky horliví občania.
Kým pre židov je zväčša symbolom sociálnej aj finančnej stagnácie, pre Arabov je stále nádejou na lepší život. Jeruzalem, teda jeho východná časť, je napriek všetkému v porovnaní so západným brehom a hlavne pásmom Gazy, oázou.
Pôrodnosťou za mesto
Aj preto je boj o Jeruzalem taký urputný. A aj preto obe strany hrajú na vysokú pôrodnosť. Židov v meste ubúda, Arabov pribúda. Celkom však už neplatí to, že arabské ženy majú viac detí. Ortodoxné židovky ich začínajú porážať, pretože s modernizáciou a novými možnosťami už arabské ženy nechcú len doma vychovávať deti.
Kým Tel Aviv je otvorený a tolerantný prakticky k všetkému, v Jeruzaleme stále panuje nedôvera medzi náboženskými skupinami. Hoci mesto v posledných rokoch nezažíva toľko teroru ako predtým, najnovšie útoky opäť nadháňajú hlasy tým, čo volajú po „oddelení“ Arabov od zvyšku mesta. To len sťažuje mierový proces a betónuje zásadné postoje oboch strán. A je možné, že aj keď bude mať Tel Aviv 150 rokov, situácia sa nezmení. Takmer nikým neuznané hlavné mesto bude stále v srdciach židov. Napriek prosperite a slobode Tel Avivu.
Tel Aviv
l Druhé najväčšie mesto Izraela (okolo 380tisíc obyvateľov) na pobreží Stredozemného mora.
l Má sto rokov, vybudovali ho na okraji starodávnej Jaffy, neskôr obe mesta spojili.
l Ekonomické, kultúrne , spoločenské centrum Izraela.
l Sídlo ambasád, svetom uznávané ako hlavné mesto Izraela.
l JJe na zozname svetového kultúrneho dedičstva pre svoju architektúru v štýle Bauhaus.
Jeruzalem
Najväčšie mesto židovského štátu (okolo 730tisíc obyv.).
Posvätné mesto pre židov, kresťanov aj moslimov.
Podľa Wikipedie mesto v jeho niekoľkotisícročnej histórii dvakrát zničili, 52 krát naň útočili a 44 krát ho dobyli a následne získali späť.
Po vojne v roku 1967 Izrael anektoval východný Jeruzalem, OSN to považuje za nelegitímny akt a krajiny sveta preto z mesta stiahli svoje ambasády do Tel Avivu.
 |
Autor: Jana Shemesh, Tel Aviv
