Ankara. Turecký minister práce Faruk Celik dnes vyhlásil, že rozhodnutie Ústavného súdu nezakázať vládnucu Stranu spravodlivosti a pokroku (AKP) je víťazstvom demokracie v Turecku. Informovala o tom televízna stanica CNN Türk.
Oznámil to predseda Ústavného súdu Hasim Kilic s tým, že sa jedná o "varovanie" pre AKP.
Generálny prokurátor obvinil AKP z protisekulárnej činnosti a zo snáh o tichú islamizáciu krajiny. Zároveň požadoval päťročný zákaz členstva v politickej strane pre premiéra Tayyipa Erdogana, prezidenta Abdullaha Güla a ďalších 69 popredných predstaviteľov AKP.
Obvinenia voči nim sa týkali údajnej snahy zaviesť v Turecku islamské právo šaríja. Predstavitelia AKP tieto obvinenia opakovane odmietli a ústavní sudcovia dospeli k záveru, že niet dôvodov na postavenie strany mimo zákon.
Za zákaz AKP, ktorá v parlamentných voľbách pred rokom zvíťazila ziskom 47 percent hlasov, boli potrebné hlasy siedmich z 11 sudcov tvoriacich rozhodujúce grémium.
Rozhodnutie súdu očakávali s mimoriadnym záujmom nielen predstavitelia tureckej politickej scény, ale aj Európska únia a zahraniční investori. Prípad vyvolal v krajine totiž politickú neistotu, ktorá negatívne zasahovala finančné trhy a spomaľovala reformné procesy.
Prípadný zákaz vládnucej strany by v krajine určite vyvolal vážnu politickú krízu a viedol by k vypísaniu predčasných parlamentných volieb.
Kauzu pozorovatelia spájali s dlhodobým bojom o moc medzi tureckými sekularistami a proislamskou stranou AKP, ktoré sa sporia o smerovanie oficiálne sekulárnej, ale prevažne moslimskej krajiny.
EÚ víta rozhodnutie tureckého ústavného súdu
Európska únia dnes privítala rozhodnutie tureckého ústavného súdu nezakázať vládnucu Stranu spravodlivosti a pokroku (AKP) a označila tento postup za dobrú správu.
Podľa Bruselu by mal tento verdikt prispieť k obnoveniu politickej stability v Turecku, ktoré sa nachádza v napätej situácii.
"Vyzývam teraz Turecko, aby pokračovalo v reformách vedúcich k modernizácii krajiny," uviedol komisár pre rozšírenie Olli Rehn.
Komisár apeloval na turecké politické strany, aby spolupracovali s cieľom zrealizovať potrebné reformy založené na konsenze, ktorý sa má dosiahnuť prostredníctvom dialógu so všetkými skupinami tureckej spoločnosti. Za kľúčové pritom Rehn označil prispôsobenie tureckej legislatívy týkajúcej sa politických strán európskym štandardom.
