BANJA LUKA 30. júla (SITA/AFP) - Bosnianska nacionalistická Srbská demokratická strana (SDS), ktorú založil nedávno zadržaný Radovan Karadžič, v stredu odsúdila prístup vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva a zvláštneho vyslanca Európskej únie pre Bosnu a Hercegovinu Miroslava Lajčáka, ktorým zabránil Karadžičovej rodine stretnutie v Belehrade pred jeho vydaním haagskemu tribunálu OSN pre vojnové zločiny. Manželka a dcéra bývalého bosnianskosrbského vodcu, ktorý čelí obvineniam z vojnových zločinov, po jeho zatknutí žiadali o vrátenie cestovných dokladov zadržaných na základe Lajčákovho rozhodnutia z januára. Slovenský diplomat im vyhovel až v stredu, keď srbské orgány Karadžiča dopravili do väznice haagskeho Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY). Podľa predsedu SDS Mladena Bosiča tak ukázal "úroveň svojej ľudskosti a postoj k bosnianskym Srbom", ktorý označil za "nekultúrny".
V roku 1991 vzniklo v Bosne Srbské národné zhromaždenie, ktoré v januári 1992 vyhlásilo vznik Srbskej republiky v Bosne a Hercegovine, ktorá zahŕňala všetky Srbmi obývané oblasti a stala sa súčasťou federálnej Juhoslávie. Po uznaní samostatnosti Bosny a Hercegoviny v apríli 1992 sa Karadžič vyhlásil za prezidenta srbskej časti, ktorý bol zároveň veliteľom ozbrojených síl. V následnej vojne v rokoch 1992 až 1995 sa Karadžič snažil "očistiť" Bosnu od nesrbského obyvateľstva. Zaviedol taktiku vytvárania neprijateľných životných podmienok vrátane prenasledovania a týrania, ktoré mali prinútiť nesrbské obyvateľstvo k odchodu. Tých, čo odísť odmietli, deportovali alebo zlikvidovali. Svoje domovy vtedy opustilo vyše milióna ľudí. V roku 1995 bol Karadžič nútený podpísať Daytonskú mierovú dohodu a v roku 1996 odstúpiť z postu bosnianskosrbského prezidenta.
