Bývalý bosnianskosrbský líder Radovan Karadžič prvýkrát predstúpi pred sudcov haagskeho tribunálu pre vojnové zločiny už vo štvrtok, keď ho vyzvú, aby reagoval na obvinenia z genocídy.
Ako uviedol Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v stredajšom vyhlásení, prvé pojednávanie pred sudcom Alphonsom Oriem je naplánované na 31. júla o 16:00. Karadžiča v stredu ráno previezli do väznice ICTY v Haagu z Belehradu, kde ho zatkli 21. júla. Pred tribunálom čelí 11 obvineniam z genocídy, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti spáchaných počas bosnianskej vojny v rokoch 1992 až 1995.
VIDEO: Karadžič prichádza do Holandska
Karadžičov právny zástupca Svetozar Vujačič v stredu uviedol, že jeho klient sa nezačne obhajovať na prvom pojednávaní a využije 30-dňovú lehotu na prípravu. Bývalý prezident samozvanej Republiky Srbskej a najvyšší veliteľ bosnianskosrbskej armády sa chce obhajovať sám.
Vujačič tiež v stredu priznal, že údajné odvolanie voči Karadžičovmu vydaniu do Haagu nikdy nebolo podané. Vyvolaná neistota však podľa neho pomohla zdržať jeho presun. "Nie, nepodali sme ho. Bol to len spôsob, ako predĺžiť pobyt môjho klienta v Srbsku, aby ho mohla prísť navštíviť jeho rodina z Bosny," povedal pre srbskú televíznu stanicu B92. Karadžičov brat Luka cez víkend vyhlásil, že odvolanie poslali bežnou poštou v piatok minútu pred polnočným vypršaním lehoty na jeho podanie. Hovorkyňa srbského súdu pre vojnové zločiny, kam malo byť odvolanie adresované, v utorok vyhlásila, že zásielku stále nedostali.
Karadžičova rodina žijúca v Bosne po jeho zatknutí začala boj o vrátenie cestovných dokladov, ktoré im na základe rozhodnutia tamojšieho vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva Miroslava Lajčáka zadržali pre podozrenie, že podozrivému pomáhajú unikať pred spravodlivosťou. Lajčák svoje rozhodnutie z 9. januára zrušil až v stredu.
Má byť zodpovedný za genocídu Žalobcovia Karadžičovi pripisujú zodpovednosť za zločiny genocídy, ktoré spáchali sily pod jeho velením na nesrbských obyvateľoch niekoľkých bosnianskych miest a dedín. Po týchto útokoch bosnianskosrbské sily sústredili desaťtisíce príslušníkov iných etník a odsunuli ich do vyše 20 väzenských táborov, kde ich údajne mučili, sexuálne zneužívali a zabíjali.
Najvážnejšie obvinenie sa týka genocídy moslimského obyvateľstva v Srebrenici v roku 1995, kde srbské jednotky zabili asi 8000 mužov a chlapcov. Karadžiča tiež vinia z dlhodobého ostreľovania civilistov v Sarajeve, počas ktorého zabili alebo zranili tisíce obyvateľov vrátane detí a starých ľudí. Vojnové zločiny mali byť súčasťou kampane s cieľom ovládnuť územia vyhlásené za súčasť Republiky Srbskej. V súvislosti s kampaňou ICTY označuje za spolupáchateľov bývalého predsedu bosnianskosrbského parlamentu Momčila Krajišnika, ktorého v súčasnosti súdia, a bývalú prezidentku Biljanu Plavšičovú, ktorá priznala svoju vinu.
Kvôli nemu opustilo domovy viac, než milión ľudí Karadžič sa narodil v júni 1945 v čiernohorskej dedine Petnijca. V roku 1960 sa presťahoval do Sarajeva, kde vyštudoval lekársku fakultu, odbor psychiatria. V štúdiu pokračoval aj v rokoch 1974 a 1975 na Kolumbijskej univerzite v New Yorku.
Po návrate do Juhoslávie pracoval v nemocnici Koševo. V roku 1985 ho odsúdili na tri roky väzenia za spreneveru, trest si však nikdy neodpykal. Karadžič písal a publikoval poéziu a detskú literatúru.
Do politiky sa výraznejšie zapojil v roku 1989, keď bol spoluzakladateľom Srbskej demokratickej strany v Bosne a Hercegovine, ktorú chcel udržať v Juhoslávii alebo pripojiť k Srbsku. V roku 1991 vzniklo v Bosne Srbské národné zhromaždenie, ktoré v januári 1992 vyhlásilo vznik Srbskej republiky v Bosne a Hercegovine, ktorá zahŕňala všetky Srbmi obývané oblasti a stala sa súčasťou federálnej Juhoslávie.
Po uznaní samostatnosti Bosny a Hercegoviny v apríli 1992 sa Karadžič vyhlásil za prezidenta srbskej časti, ktorý bol zároveň veliteľom ozbrojených síl. V následnej vojne v rokoch 1992 až 1995 sa Karadžič snažil "očistiť" Bosnu od nesrbského obyvateľstva. Zaviedol taktiku vytvárania neprijateľných životných podmienok vrátane prenasledovania a týrania, ktoré mali prinútiť nesrbské obyvateľstvo k odchodu. Tých, čo odísť odmietli, deportovali alebo zlikvidovali. Svoje domovy vtedy opustilo vyše milióna ľudí. V roku 1995 bol Karadžič nútený podpísať Daytonskú mierovú dohodu a v roku 1996 odstúpiť z postu bosnianskosrbského prezidenta.
Hlavný prokurátor pochválil Srbsko za vydanie Karadžiča Zadržanie Radovana Karadžiča je hlavným dôkazom spolupráce s Haagom a Srbsko si zaň zasluhuje všetky pochvaly. Uviedol to dnes na tlačovej konferencii v Haagu hlavný prokurátor Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) Serge Brammertz.
"Teším sa na nasledujúce stretnutie s predstaviteľmi srbskej vlády v Belehrade a dúfam, že tieto stretnutia otvoria cestu k zadržaniu zvyšných dvoch utečencov - Ratka Mladiča a Gorana Hadžiča," povedal Brammertz niekoľko hodín po tom, čo Karadžiča previezli do väzenského komplexu v Scheveningene. Hlavný žalobca ICTY zároveň pripomenul, že táto skutočnosť je "mimoriadne dôležitá" pre obete i pre medzinárodné právo". Poukazuje totiž na to, že "utečenci nemajú útočisko".
Európska komisia privítala vydanie Karadžiča. Podľa hovorcu EK Amadea Altafaja je Brusel spokojný s týmto krokom. Hovorca zároveň pripomenul, že ide o dôležitý krok pre medzinárodnú justíciu, pre Srbsko, ako aj pre vzťahy medzi Belehradom a Európskou úniou.
Práve zadržanie osôb označovaných za vojnových zločincov a ich vydanie do Haagu považuje Brusel za podmienku pre ďalšie zbližovanie Srbska s EÚ.
Na úteku stále zostávajú Ratko Mladič a Goran Hadžič
RATKO MLADIČ (66)
Vojenský veliteľ bosnianskych Srbov počas občianskej vojny v rokoch 1992-95. Je obvinený z genocídy v súvislosti s obliehaním Sarajeva, počas 43 mesiacov zahynulo približne 12.000 ľudí, a v súvislosti s masakrou v Srebrenici.
GORAN HADŽIČ (49)
Predstaviteľ chorvátskych Srbov obvinený z plánovania vyvražďovania a deportácií stoviek Nesrbov v samozvanej Republike Srbskej Krajina (RSK) v Chorvátsku.
ICTY obvinil z vojnových zločinov na území bývalej Juhoslávie spolu 161 ľudí. Doposiaľ obvinili a uznali s vinnými 56 ľudí, 10 oslobodili a 36 prípadov zamietli, alebo obžalovaní zomreli. Okrem utečencov sú všetci ostatní v rôznych štádiách procesov v Haagu, alebo v ich vlastných krajinách. TASR
