ISTANBUL, BRATISLAVA. Na leto roku 2008 nebudú Turci spomínať v najlepšom. A je jedno, či turecký ústavný tento týždeň rozhodne v prospech žaloby prokuratúry a zakáže vládnu a najobľúbenejšiu stranu v krajine ako aj činnosť premiéra i prezidenta alebo svoj najhorúcejší prípad v histórii zhodí zo stola.
Krvavý Istanbul
Leto už Turkom, minimálne v Istanbule, pokazili teroristi. Tri týždne potom, ako traja ozbrojenci zastrelili troch policajtov pred americkým konzulátom, v istanbulskej štvrti Güngören zabíjali v nedeľu nastražené bomby. Útočníci ich zostrojili tak, aby zabíjali čo najviac. Prvá, menšia, vyvolala paniku a druhá zabíjala v dave, v ktorom zomrelo najmenej 17 ľudí a vyše 150 bolo zranených. Mŕtve telá ležali po celej ulici.
Podozrenie padlo na separatistov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK). Miestne aj západné médiá dali výbuchy do súvislosti so zasadaním ústavného súdu, ktorý dnes začal rozhodovať o ďalšom osude vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) a jej 71 politikoch.
Prokurátor: Chcú šariu
Turecký hlavný prokurátor Abdurrahman Yalcinkaya, ktorý proces rozbehol vo februári, obviňuje AKP a jej hlavných lídrov, premiéra Recepa Tayipa Erdogana a prezidenta Abdullaha Güla z „antisekulárnych aktivít“. Inými slovami, že v Tureckej republike chcú zaviesť islamské právo, šariu.
„Základ procesu proti AKP je jeho netolerancia,“ povedal pre Guardian prokurátorov zástupca Omer Faruk Eminagaoglu. „Šaria je svojím charakterom netolerantná voči iným názorom, vieram a praktikám. Ako fašizmus,“ dodal.
Alkohol a šatky
Žalobu vláda označila za „vygooglovanú“ pre jej laickú podobu a zjednodušenosť – akoby vznikla po jednoduchom vyhľadávaní na internete. Uvádzajú sa v nej prípady ako zákaz alkoholu v niektorých mestách, či naopak povolenie moslimských šatiek na univerzitách, ktorého platnosť už ústavnú súd medzitým zrušil. Príklady majú dokazovať, že AKP sa vydáva podobným smerom ako islamský štát za jej východnými hraniciami – Irán.
Proislamská AKP je však paradoxne najviac proeurópskou stranou v Turecku. Presadila viacero reforiem, ktorým sa priblížila k Európskej únii či naštartovala tureckú ekonomiku. Aj preto sa za AKP postavili viacerí európski lídri a jej prípadný zákaz označili za krok proti demokracii.
Turecký ústavný súd už zrušil 24 strán a len v jednom prípade podľa Európskeho súdu pre ľudské práva konal správne.
Erdogan: Urobil som chyby
Turecký premiér Erdogan proces označuje za „justičný prevrat“ súdnej elity, ktorá sa podobne ako armáda nevie zmieriť, že jej vplyv upadá.
„Samozrejme, že aj my robíme chyby, a každodenne,“ povedal Erdogan v rozhovore pre turecký denník Hürriyet. Trval na tom, že je stúpenec Tureckej republiky tak, ako ju videl jej zakladateľ Atatürk, „kde nie je žiadny občan diskriminovaný“.
O tom, či to myslí úprimne, môže rozhodnúť najmenej sedem z jedenástich sudcov ústavného súdu.
Proces s AKP
Prokuratúra obvinila vládnu Stranu rozvoja a spravodlivosti (AKP) z antisekulárnych aktivít a navrhla jej zrušenie a zákaz politickej činnosti jej členov vrátane premiéra a prezidenta.
Turecko je síce prevažne moslimská krajina, platí tam však sekulárny systém, ktorý zaviedol Mustafa Kemal Atatürk.
Zákaz strany by pravdepodobne poškodil tureckú ekonomiku, vyvolal predčasné voľby a poškodil integráciu Turecka do Európskej únie.
