Frankfurt nad Mohanom 25. júla (TASR) - Milomir Kandič, spoluvlastník a riaditeľ belehradskej nemocnice Nova vita, bol nesmierne prekvapený, keď sa z médií dozvedel, že jeho spolupracovník Dragan Dabič je v skutočnosti nahľadanejším mužom Európy.
"Radovana Karadžiča som nepoznal, ale dosť som sa zblížil s Draganom Davidom Dabičom," povedal Kandič vo štvrtok pre srbský denník Vesti vychádzajúci v nemeckom Frankfurte. "Dabič mi daroval ikonu archanjela Gabriela a kríž vydávajúci energiu," zaspomínal si Kandič.
"Podobal sa viac na chatrného starca. Bol skôr zanedbaný a mal som dojem, že často býval aj hladný. Predstavil sa ako lekár, ktorý sa venuje tiež alternatívnym disciplínam, a časom sme aj s kolegami prišli na to, že je veľmi skúsený a vynikajúco sa vyzná v liečivých bylinkách," uviedol Kandič.
"Bolo vidieť, že je veľmi vzdelaný, bol milovníkom poézie. Raz, či už kvôli inšpirácii alebo kvôli prítomnosti jednej dámy, donekonečna recitoval Jesenina."
"Nikdy nehovoril o politike, ani jedno slovo. Často odchádzal na rozhovory s kolegami, kuchárky mu varili kávu a čaj, myslím, že aj im bude nejakým spôsobom chýbať... Inak stále nosil rukavice, v zime aj v lete, jedny mal kožené a druhé pletené," zdôraznil Kandič.
"Bolo vidieť, že Dabič sa chcel horlivo zapojiť do práce našej nemocnice, ale kvôli dokumentom, ktoré mu, ako hovoril, zostali v Amerike, to nebolo možné zrealizovať. No napriek tomu doktor Dragan David Dabič k nám chodieval aj naďalej, zhováral sa s lekármi i pacientmi a ja som ho nenútene, aby som ho neurazil, pozýval na obed do našej jedálne," pokračoval riaditeľ kliniky.
"Raz som potreboval nejaký roztok pre nemocnicu, ktorý nebol v tom čase na trhu. David bol práve vtedy u nás, ale hneď zase rýchlo odišiel. Po istom čase sa vrátil s roztokom. Dojalo ma to, lebo som vedel, že stratil veľa času, šiel autobusom do centra mesta. Ten človek vo mne vzbudzoval zvláštne pocity súcitu a úcty. Pýtal som sa, čo toho lekára doviedlo k tomu, že v takom veku zostal bez práce," podotkol Kandič.
"Dabič sa rozprával s našimi pacientmi a môžem povedať, že fascinoval aj nejakých lekárov z Talianska a Ameriky, ktorí sa u nás liečili. Jeden z nich prišiel na terapiu z Ameriky a bol veľmi nervózny pre svoju chorobu. V prítomnosti Davida bol však pokojný a doslova bol v nirváne."
"Postupne sa udomácnil a často som ho posielal do jedného nášho apartmánu, kde veľmi rád oddychoval, čítal a surfoval na internete," spomína Kandič.
"Viem, že spolu s jedným človekom pripravoval knihu o bylinkárstve a do tej práce vkladal mnoho energie. Myslím si, že žil dosť ťažko a stále som mal dojem, že má problémy s peniazmi. Bolo mi ho ľúto," uzavrel šéf belehradskej nemocnice Nova vita.
