Keď niekto počas života napíše osemdesiat kníh, buď je Balzacom, alebo trpí grafomániou. Výnimky iba potvrdzujú pravidlo. Edward Plunkett, osemnásty barón z Dunsany, v literárnych kruhoch známy ako Lord Dunsany, takou výnimkou bol. „Tehly bez slamy vzniknú oveľa jednoduchšie ako predstavivosť bez spomienok,“ vravieval. Autor niektorých z najkrajších kníh literárnej fantastiky sa narodil 24. júla 1878.
Edward John Moreton Drax Plunkett sa narodil ako najstarší syn sedemnásteho baróna z Dunsany, Johna Williama Plunketta. Dedične mu tak prislúchalo šľachtické postavenie druhej najstaršej z írskych aristokratických rodín.
Vyrastal preto v stáročiami budovanom luxuse, obklopený slávnymi predkami, a väčšinu času prežil v rodinnom sídle neďaleko írskeho „kopca kráľov“, Tary. Ako dieťa však žil na viacerých hradoch a zámkoch, ale i v rodinnom dome v Londýne. Dunsanyovci sa totiž zvykli pohybovať medzi svojimi sídlami, aby sa vyhli stereotypu a prípadne i dohliadli na majetky a služobníctvo.
Plodný autor
V roku 1903 sa Edward zoznámil s lady Beatrice Child Villiers, najmladšou dcérou grófa z Jersey. O rok sa vzali a o ďalšie dva sa im narodil jediný syn Randal. Beatrice sa nestarala len o domácnosť, ako jej velila tradícia, Dunsanyovi pomáhala aj v jeho literárnej kariére. Podporovala ho v písaní, prepisovala jeho rukopisy a po Edwardovej smrti sa starala o jeho súborné dielo i antológie jeho spisov.
Plunkett však písal len vtedy, keď sa mu chcelo, a na príjem z literatúry nebol odkázaný. Vo voľnom čase dával prednosť šachu, kriketu i streleckým športom, raz sa stal majstrom Írska v streľbe z pištole.
Angažoval sa i v hnutiach na ochranu zvierat. Tieto aktivity mu však nezabránili napísať vyše osemdesiat kníh.
Jeho prvé práce vznikli už v roku 1890, preslávil sa však najmä krátkymi fantastickými príbehmi z rokov 1905 až 1919. Spočiatku sa mu totiž nedarilo. Súbor textov s názvom Bohovia Pegany vydal na vlastné náklady a predávali sa len v komisionálnom predaji. Literárna scéna si však tento súbor všimla a vysoko ho vychválila.
Pegana bol vymyslený svet s vlastnou históriou, bohmi a zemepisom. Podobne ako Tolkien, aj Dunsany vytvoril nový, komplikovaný svet pre svoje príbehy. „Nikto nedokáže napodobniť Dunsanya, ale asi každý, kto od neho niekedy niečo čítal, to skúsil,“ napísala C. L. Mooreová v liste H. P. Lovercraftovi.
Knihou Kráľ dcéry z elfského domu z roku 1924 spoluvytvoril žáner fantasy skôr, ako vôbec dostal tento názov.
Ironik
Plunkett však nebral vážne ani svoj šľachtický stav. V Knihe zázrakov sa rozhodol parodovať svoj aristokratický pôvod. Jeho knihy pritom neboli len klasickou drámou či fantasy.
Mali i hororovú atmosféru. Jeho fantasy však nie je totožné s dnešnou predstavou potterovskej fantastiky.
Skôr sú to neuveriteľné a nadprirodzené príbehy z alternatívnych minulostí, plné nadprirodzených bytostí. Bližšie však majú k mýtom a klasickým rozprávkam než k čarodejníckym učňom.
„Spomínam si na príhodu o Lordovi Dunsanyovi,“ napísal raz tiež slávny autor komiksov a fantasy Neil Gaiman. „Uvidel rukopis, v ktorom bol úžasný opis zapadajúceho slnka, ako sa vznáša a trblieta nad krajinou a keď to mal prerozprávať, povedal: 'Slnko zapadlo. Koniec.'“
Dunsany ako správny šľachtic slúžil v 1. svetovej vojne ako kapitán kráľovského pešieho streleckého pluku. Priatelil sa napríklad s Yatesom či Kiplingom. Napokon, literárne aj zomrel. Počas slávnostnej večere s grófom z Fingall ho postihol akútny zápal slepého čreva, na následky ktorého zomrel v dublinskej nemocnici. Bolo to v roku 1957. „Bol to jeden z najväčších spisovateľov 20. storočia,“ povedal o Edwardovi Plunkettovi Arthur C. Clarke.
 |
 |
