„Vymyslený súkromný detektív je fantastický výtvor. Hovorí a správa sa ako skutočný človek. Je úplne uveriteľný, teda okrem jednej veci: v živote, ako ho poznáme, by takýto človek nikdy nemohol byť súkromným detektívom.“
V roku 1951 to v liste napísal spisovateľ Raymond Chandler ako odpoveď na otázku, kto je podľa neho ideálny detektív v knižke. Autor množstva detektívok a najmä duchovný otec detektíva Philipa Marlowa sa narodil 23. júla 1888.
S dobrou detektívkou je to ťažké. Literárne autority a kritici žáner už z princípu odsúdia ako nejaký horší, úpadkový či nie dostatočne intelektuálny. Obyčajní čitatelia ich budú síce čítať radi, no neocenia prácu s detailmi, teda v prípade, ak chcete napísať detektívku aspoň trochu uveriteľnú.
Raymond Chandler však silné príbehy napísať dokázal. Občas vás mrazí, občas sa usmievate a takmer nikdy netušíte, kto je vrah.
Milujem písanie
Chandler sa narodil v Chicagu, no ako sedemročný sa spolu so svojou írskou matkou presťahoval do Veľkej Británie. Rodinu opustil jeho otec alkoholik, a tak sa presťahovali k príbuzným jeho mamy.
Dospievajúci Raymond v sebe už objavil vášeň pre literatúru. Začiatkom dvadsiateho storočia sa pokúšal presadiť ako novinár, kritik i autor básničiek. Neúspešne.
Rád na toto obdobie spomínal s úsmevom a konštatovaním, že to síce bolo obdobie šikovných mladých mužov, no on takým šikovným mladým mužom nebol.
V roku 1912 sa preto vrátil z Britských ostrovov do Spojených štátov, kde však nemohol nájsť poriadnu robotu a chvíľku sa živil aj ako zberač ovocia. O päť rokov neskôr narukoval do kanadskej armády a v Anglicku sa učil za pilota.
Po vojne pokračoval v kariére účtovníka vďaka korešpondenčnému kurzu, ktorý si urobil ešte pred narukovaním. Kariéru však zabrzdil jeho alkoholizmus.
Autor braku?
Napriek prvotným neúspechom s prózou a publicistikou mal Chandler istú dávku talentu. Skúsil to teda opačnou cestou, namiesto písania pre intelektuálov sa rozhodol vytvárať príbehy pre čitateľov lacných „pulpových“ magazínov.
Tie vychádzali od dvadsiatych rokov na lacnom papieri a boli plné fantastických príbehov. Počnúc gangsterkami a detektívkami, hororovými príbehmi a westernmi či fantasy končiac. Napokon, súčasný hrdinský komiks môžeme v istom zmysle považovať za pokračovateľov tohto fenoménu.
Svoj prvý príbeh napísal Chandler pre časopis Black Mask v roku 1933. O šesť rokov neskôr mu vyšiel prvý román Hlboký spánok. Prvýkrát sa v ňom objavil 38-ročný detektív s pár ročníkmi vysokej Philip Marlow, fajčiaci „kamelky“. Konečne nasledoval literárny úspech a Raymond sa presunul do Hollywoodu, ktorému stále chýbali šikovní scenáristi.
Chandler tam pracoval napríklad na scenáre k Hitchcockovmu noir filmu Cudzinci vo vlaku. V tomto období sa mu podarilo akotak zvládať aj závislosť od alkoholu.
Dobrák Marlow
Žiaľ, len nakrátko. Keď v roku 1954 po dlhej chorobe zomrela jeho milovaná žena Cissy, Chandler sa vrátil k nekontrolovanému pitiu.
O rok neskôr sa pokúsil o samovraždu. Predtým však zavolal na políciu, že sa chce zabiť. Zachránili ho. O štyri roky neskôr napokon podľahol komplikáciám spojeným s pľúcnymi a močovými problémami.
Počas života však vytvoril jednu celú vetvu detektívneho žánra. Detektív Marlow Raymonda Chandlera totiž nie je klasický noirový drsný outsider, ktorý rieši problémy koltom, kvalitnou whisky však rád. Philip Marlow pritom miluje šach a poéziu, občas utrúsi čosi na hrane filozofie a občas sa vyjadruje obrazne ako v básni.
„Perfektná detektívka sa nedá napísať. Typ mysle, ktorý dokáže vymyslieť úžasnú zápletku, nebýva rovnaký typ mysle, ktorý dokáže aj takúto zápletku aj úžasne napísať,“ napísal počas života. Jeho knihy sa o to aspoň snažili.
Perfektná detektívka sa nedá napísať. Myseľ, ktorá dokáže vymyslieť úžasnú zápletku, nedokáže takúto zápletku aj úžasne napísať.
Raymond Chandler
 |
 |
