Právnička Šádí Sadrová, ktorá vedie v Iráne od roku 2006 kampaň proti poprave kameňovaním, povedala novinárom, že boli odsúdení v rozličných prípadoch v rôznych iránskych mestách, ich rozsudky boli schválené a môžu byť kedykoľvek vykonané. Väčšina z odsúdených pochádza z oblastí s nízkou úrovňou gramotnosti a niektorí z nich vôbec nerozumeli, z čoho sú obvinení, povedala.
Sadrovej kolega Muhammad Mustafaí povedal, že jeho klientka Malak Korbaníová priznala svoju vinu, aj keď nevedela, z čoho je obvinená.
Odsúdení sú vo veku od 27 do rokov. Jediný muž medzi nimi je učiteľ hudby, ktorého odsúdili za mimomanželský vzťah s jednou z jeho študentiek.
"Pokúšame sa zastaviť výkon ich trestov. A po druhé, chceme dosiahnuť zmenu trestného zákonníka, v ktorom sa nachádza trest smrti ukameňovaním," vyhlásila Sadrová.
Cudzoložstvo sa podľa islamského zákona platného v Iráne trestá smrťou rovnako ako vražda, znásilnenie, ozbrojená lúpež či obchodovanie s drogami a špionáž.
Ukameňovanie uplatňujú aj ďalšie islamské krajiny ako Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty, Sudán a Nigéria.
Muža pri výkone trestu zasypú zemou po pás, ženu až po krk. Potom na nich hádžu kamene, kým nezomrú. Trest smrti ukameňovaním sa začal Irán uplatňovať vo veľkom v prvých rokoch po islamskej revolúcii v krajine v roku 1979, ktorá zvrhla prozápadného šacha Rézu Pahlavího a vyniesla k moci konzervatívnych duchovných. V ostatnom čase sa uplatňuje už zriedkavo. Naposledy potvrdila iránska vláda výkon smrti ukameňovaním v júli 2007.
Informovala tlačová agentúra Associated Press.
2 žab dem
