Brusel 20. júla (TASR) - Na jednotu a toleranciu vyzval dnes belgický kráľ Albert II. vo svojom tradičnom prejave k národu pri príležitosti pondelňajšieho štátneho sviatku, ktorým si Belgicko pripomína vznik samostatného štátu a nástup prvého belgického kráľa na trón.
"Naša krajina čelí vážnym politickým problémom. Chcem však pripomenúť, že ťažkosti a krízy ponúkajú tiež príležitosť na to, aby sme sa vzchopili," uviedol Albert II. v televíznom prejave adresovanom Belgičanom.
Oslavy sa konajú v čase, keď sa krajina zmieta vo vážnych politických problémoch. Premiér Yves Leterme podal v pondelok demisiu po tom, ako sa mu nepodarilo dosiahnuť dohodu v rámci koalície o reforme štátu, ktorá má dať viac právomocí regiónom. Ním vedená vláda sa pritom chopila moci len v druhej polovici marca.
Kráľ však vo štvrtok oznámil, že demisiu neprijíma a poveril troch popredných belgických politikov úlohou nájsť východisko z politickej krízy.
Panovník sa týmto krokom chcel vyhnúť tomu, aby bolo Belgicko bez federálnej vlády počas pondelňajších osláv získania nezávislosti od Holandska, pretože práve 21. júla 1831 zasadol na trón prvý belgický kráľ Leopold I.
Terajší monarcha v prejave viackrát spomenul svojho brata, kráľa Baudouina, ktorý zomrel pred 15 rokmi. Ten zdôrazňoval, že multikultúrny charakter Belgicka je bohatstvom a výhodou, a často varoval pred rozpadom Belgicka.
Debatu o možnosti rozdelenia krajiny na flámsku a valónsku časť začali podnecovať flámski nacionalisti vzhľadom na dlhé mesiace trvajúcu krízu spôsobenú neschopnosťou politických strán dohodnúť sa na novej federálnej vláde po minuloročných júnových parlamentných voľbách. Na základe ich výsledkov mali nový kabinet tvoriť flámski a valónski kresťanskí demokrati a flámski a valónski liberáli.
Keď sa však Letermovi ani na druhý pokus nepodarilo zostaviť vládu, poveril v decembri Albert II. šéfa predchádzajúceho kabinetu Guya Verhofstadta zostavením dočasného kabinetu.
Po najdlhšej politickej kríze v histórii Belgicka sa napokon v polovici marca podarilo dosiahnuť dohodu na zostavení koalície pozostávajúcej z piatich strán - kresťanských demokratov a liberálov z oboch jazykových skupín a frankofónnych socialistov.
Leterme sa následne zaviazal, že do polovice júla vyrieši inštitucionálnu otázku. Tá stavia proti sebe flámske strany, požadujúce viac autonómie pre regióny, a valónske strany, ktoré s tým nesúhlasia. Dohodu sa však v stanovenom termíne dosiahnuť nepodarilo.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) dem
