HIV gén
WASHINGTON. Gén, ktorý sa u väčšiny Afričanov vyvinul ako ochrana pred maláriou, ich pravdepodobne robí náchylnejšími na nákazu vírusom HIV. To by podľa štúdie amerických a britských vedcov mohlo vysvetľovať vysoký výskyt HIV v subsaharskej Afrike. Výskum ukázal, že ľudia s africkým pôvodom majú v dôsledku génu o 40 percent vyššiu náchylnosť na syndróm zlyhania imunity. Podľa vedcov má mutáciu až 90 percent ľudí v subsaharskej Afrike a asi 60 percent Afroameričanov. Medzi ľuďmi európskeho pôvodu sa takmer nevyskytuje. Výskum tiež tvrdí, že táto mutácia má na svedomí asi 11 percent infikovaní vírusom. Zároveň však spomaľuje chorobu a predlžuje život o dva roky. Podľa vedcov iné sexuálne správanie i ďalšie sociálne faktory nemôžu vysvetliť, prečo viac ako dve tretiny z 33 miliónov nakazených ľudí žijú v Afrike.
(čtk, reuters)
Vakcína proti vtáčej chrípke
WASHINGTON. Včera americká spoločnosť Vical oznámila, že jej DNA vakcína proti vtáčej chrípke funguje. Vedci spoločnosti uviedli, že u 67 percent dobrovoľníkov imunitný systém zareagoval tak, že ich mohol ochrániť proti vírusu H5N1. Spoločnosť tiež tvrdí, že vakcínu bude možné vyrobiť v priebehu šiestich až ôsmich týždňov, výroba konvenčnej vakcíny trvá asi štyri až šesť mesiacov. Od roku 2003 zomrelo vo svete na vtáčiu chrípku 239 ľudí z 385 nakazených, prenos medzi ľuďmi je však vzácny. Odborníci sa však obávajú mutácie, ktorá by mohla vyvolať pandémiu. Súčasná vakcína však nemusí byť nakoniec práve pre túto mutáciu účinná.
