SREBRENICA 11. júla (SITA/AFP) - Bosnianski moslimovia si v piatok pripomínajú 13. výročie masakry v Srebrenici, pri ktorej bosnianskosrbské jednotky v roku 1995 vyvraždili takmer 8000 moslimských mužov a chlapcov. Na srebrenickom cintoríne, ktorý je súčasťou pamätníka obetiam masakry, pochovali v piatok ďalších 308 obetí vtedajšieho vraždenia zo strany srbských síl. Obete vo veku 15 až 84 rokov našli v masových hroboch a identifikovali pomocou DNA.
Na spomienkovom zhromaždení v Srebrenici sa zúčastnilo podľa agentúry AFP asi 30 000 bosnianskych moslimov. Asi tretinu z nich na miesto dopravili autobusmi z rôznych častí krajiny. Už vo štvrtok sa začal každoročný stokilometrový Pochod mieru z dediny Nezuk pri východobosnianskej Tuzle do Srebrenice. Trasa kopíruje cestu, ktorou pred srbskými silami utekali v polovici 90. rokov tisíce moslimov. V tomto roku sa na pochode zúčastňuje asi 2000 ľudí.
Na spomienkovom zhromaždení sa okrem iných vysokopostavených predstaviteľov zúčastňujú medzinárodný vyslanec pre Bosnu Miroslav Lajčák a chorvátsky a moslimský člen trojčlennej prezidentskej rady Željko Komšič a Haris Silajdžič. Tretí, srbský člen rady, ani žiadni iní predstavitelia bosnianskych Srbov spomienku tradične ignorujú. Problémy s jej vnímaním má aj samotné Srbsko. Pred troma rokmi prišiel vyjadriť úctu vyvraždeným moslimom srbský prezident Boris Tadič, konkurenčné politické strany ho však za jeho účasť kritizovali.
Masakra v Srebrenici sa začala 11. júla 1995 pred koncom krvavej občianskej vojny v Bosne. Bosnianskosrbské sily tu pred očami holandských príslušníkov mierových jednotiek OSN pozabíjali takmer 8000 bosnianskych moslimov. Len približne tretine z takmer 15 000 mužských obyvateľov Srebrenice sa vtedy podarilo ujsť cez les do oblasti kontrolovanej bosnianskou vládou, ktorej vtedy dominovali moslimovia. Masakru historici označujú za najväčší vojnový zločin spáchaný na starom kontinente od konca 2. svetovej vojny.