Paríž 11. júla (TASR) - Tradičná vojenská prehliadka, ohňostroje, bály, bankety, pikniky a ľudová veselica charakterizujú vo Francúzsku 14. júl - Deň dobytia Bastily. Od začiatku slávenia sa kládol dôraz na vlastenectvo a vojenský charakter tohto sviatku. Preto, aby sa podčiarklo, že Francúzsko sa pozviechalo z porážky pruskými vojskami v roku 1870.
Štátny sviatok Francúzskej republiky je pripomienkou dobytia pevnosti a väzenia Bastily 14. júla 1789. Znamenalo začiatok francúzskej revolúcie.
Bastila, presnejšie Bastila svätého Antona, bola pôvodne pevnosťou na mieste súčasného Námestia Bastily v Paríži. Pevnosť slúžila ako posilnená obrana brány svätého Antona a hradieb vo východnej časti Paríža. Huges Aubriot ju postavil najskôr so štyrmi vežami, čo zodpovedalo dobovému budovaniu pevností. Výstavba počas vlády kráľa Karola V. trvala od roku 1370 do roku 1383. Samotná budova bola 66 metrov dlhá, 34 metrov široká a 24 metrov vysoká na úrovni veží. Okolo pevnosti sa tiahla priekopa, do ktorej napustili vodu zo Seiny. K štyrom vežiam boli dostavané ďalšie štyri.
Bastila sa používala ako väzenie už za vlády kráľa Ľudovíta XI., ale až kardinál Richelieu ju zmenil na štátnu väznicu. Bolo to zariadenie pre pomerne dobre situovaných ľudí (šľachticov, vysokej buržoázie), ktorí v nej mali k dispozícii pomerne veľké priestory s vyberaným jedlom a sluhami. Počet väzňov nikdy nepresiahol číslo 45. Avšak v Bastile boli aj cely pre "obyčajných" väzňov s oveľa horšími podmienkami na výkon trestu.
Symbolom začiatku francúzskej revolúcie sa budova stala po tom, ako ju útokom 14. júla 1789 dobyl revolučne naladený ľud, ktorý v nej hľadal zbrane a pušný prach. O dva dni neskôr budovu úplne zbúrali, časť kameňov predal, povedané dnešným jazykom podnikateľ, Pierre-Francois Palloy ako spomienkové predmety. Zvyšná väčšia časť kameňov sa použila na výstavbu mosta Svornosti cez Seinu.
Deň 14. júl sa slávil ako sviatok už od roku 1790, ale v ďalších rokoch sa doboví vládcovia nevedeli dohodnúť, ktorý z dní sa má sláviť. Až v roku 1880 Senát schválil návrh zákona Benjamina Raspaila, ktorým bol 14. júl vyhlásený za štátny sviatok.
Pre obyvateľov Francúzska znamenal 14. júl vždy veľký úspech. V Paríži sa prakticky každý rok koná tradičná vojenská prehliadka, vyžadujúca si dokonalú prípravu.
V roku 1994 sa na vojenskej prehliadke na Elyzejských poliach zúčastnili aj nemeckí vojaci z Európskych zborov (Eurocorps) na znak zmierenia oboch národov.
V období rokov 1974 až 1979 sa vojenské prehliadky konali na rôznych miestach Paríža: napríklad na námestí Bastily a Republiky, pri Vojenskej škole, na Dvore vo Vincennes. Od roku 1980 sú miestom vojenskej prehliadky Elyzejské polia. Významným dátumom sa stal aj 14. júl 1989, keď krajina slávila 200. výročie revolúcie. Do Paríža vtedy prišli viacerí prezidenti.
V roku 2007 sa na vojenskej prehliadke zúčastnili aj príslušníci ozbrojených síl z ostatných 26 členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska. Pozval ich prezident Nicolas Sarkozy, aby zdôraznil oddanosť Európskej únii aj potrebu jednoty v rámci únie. Na Elyzejských poliach vtedy pochodovalo 35 slovenských vojakov a na návšteve Paríža sa zúčastnil vtedajší minister obrany František Kašický.
