Američania sa bránili, že to bol nešťastný omyl vo vojnových časoch, Iránci hovorili o barbarskom a úmyselnom zločine. Svet si zapísal ôsme najhoršie letecké nešťastie svojej histórie, ktorého obeťou bolo 290 ľudí, medzi nimi 66 detí.
Zostrelenie iránskeho Airbusu Američanmi nad Hormuzským prielivom bolo zmesou nešťastných náhod, napätej atmosféry, technických nedokonalostí aj ľudských zlyhaní. Z tragédie desiatok ľudí sa následne stal politický a propagandistický nástroj. Let IR 655 Iránskych aerolínií ukončili strely vypálené z amerického krížnika USS Vincennes 3. júla 1988.
V Perzskom zálive bolo vtedy poriadne dusno. Vrcholila vojna medzi Irakom a Iránom, stupňovali sa útoky na kuvajtské a bahrajnské ropné tankery a strieľalo sa odušu. Tankery sa snažili jeden druhému potopiť aj Irán s Irakom, aby tak odrezali súpera od zdroja príjmov. Američania v oblasti bránili svoje aj spojenecké záujmy a sprevádzali „spriatelené“ tankery počas ich cesty nebezpečnými vodami.
Občas sa dostali do prestreliek s iránskymi rýchlymi člnmi či to schytali od irackých stíhačiek. 3. júla 1988 americké tajné služby hlásili, že na americké plavidlá v zálive sa chystá iránsky útok.
To bola pomerne bežná správa. Na USS Vincennes to zobrali do úvahy a plavili sa ďalej. Posádka sa po mesiaci služby chystala na dovolenku.
Rutinný let
Posádka iránskeho airbusu sa zatiaľ chystala na rutinný let. 29 minút z iránskeho Bandar Abbasu do Dubaja absolvovala pomerne často. Všetko prebiehalo ako zvyčajne, až na takmer polhodinové zdržanie spôsobené problémami s jedným z cestujúcich. Neskôr sa ukázalo, že to bol jeden z faktorov, ktoré prispeli k tragédii.
Keď sa airbus po pár minútach letu približoval k Hormuzskému prielivu, na USS Vincennes boli v plnej pohotovosti. Iránske člny zaútočili na jeden z amerických vrtuľníkov a na radare sa objavilo lietadlo, ktoré neodpovedalo na americké výzvy identifikovať sa. Vzlietlo z Bandar Abbasu, odkiaľ štartovali civilné aj vojenské lietadlá a nad prielivom sa pohybovalo, v čase, keď tam podľa letového poriadku žiadny civilný stroj nemal čo robiť. Hoci lietadlo sa „hlásilo“ kódom tri, čo je označenie pre civilné lietadlá, o chvíľu naskočilo na obrazovku číslo dva, čo je vojenský kód. Na USS Vincennes zavládlo presvedčenie, že sa k nemu približuje bombardér F-14. A tak na stroj vypálili. Do mora však nespadlo iránske vojenské lietadlo, ale civilný airbus.
Utajené vyšetrovanie
Američania okamžite začali vyšetrovanie, ktoré sa skončilo zbavením zodpovednosti za incident. Admiralita konštatovala, že jej muži robili, čo bolo za daných okolností správne. Kapitána lode neskôr aj vyznamenali za službu na USS Vincennes. Kritici vyšetrovacej správy, ktorú ešte stále úplne neodtajnili, však upozornili na viac nezrovnalostí. Napríklad na to, že USS Vincennes bola v čase tragédie v iránskych výsostných vodách, či na to, že kapitánovi airbusu sa Američania „prihovárali“ na vojenskej frekvencii, ktorú nemohol počuť, čiže lietadlo opisovali tak, že kapitán nemohol vedieť, že ide o jeho stroj. Problémom bol vraj aj kapitán krížnika, ktorý konal neuvážene.
Američania sa za zostrelenie iránskeho lietadla nikdy neospravedlnili ani nepriznali vinu. Pred niekoľkými rokmi sa však s Iračanmi dohodli na odškodnení rodín obetí katastrofy. Wikipedia tvrdí, že Irán stále prevádzkuje let IR 655. Tiež má destináciu v Dubaji.
