Budúcnosť najväčších cicavcov na planéte je v rukách výročného 60. stretnutia veľrybárskej komisie, ktorá od pondelka zasadá v čílskom meste Santiago. Zástupcovia krajín by sa mali dohodnúť, ako vyriešiť problém s veľrybami.
SANTIAGO, BRATISLAVA. V čílskom hlavnom meste už od pondelka zápasia bloky ochranárov a „veľrybárskych“ štátov. Ich stretnutie sprevádzajú celosvetové protesty ekoaktivistov i útoky na veľrybárske lode.
V Santiagu by sa malo rozhodnúť o budúcnosti veľrýb prinajmenšom na jeden rok.
Slovensko proti lovu
Najsilnejšiu veľrybársku loby má Japonsko, Grónsko, Island a Nórsko. Proti nim naopak vystupujú krajiny Európskej únie, Austrália, Nový Zéland a Spojené štáty.
Únia sa rozhodla pre spoločný postup začiatkom júna. Napriek tomu, že Slovensko nemá more, je aj ono už tretí rok členom veľrybárskej komisie. Jeho hlas sa enviromentalisticky naladenej koalícii hodí.
Štáty podporujúce lov totiž niekedy za rôzne protislužby na svoju stranu dostávajú miništátiky, ktoré im potom môžu pri hlasovaniach umožniť lovenie veľrýb. Bratislava je pritom za čo najširšiu ochranu. „Doteraz sme vždy zastávali pozíciu štátov podporujúcich ochranu veľrýb a inak to nebude ani teraz,“ povedal hovorca Ministerstva životného prostredia Peter Višváder.
Porušovanie zákazu
Súčasné celosvetové moratórium na komerčný lov veľrýb platí od roku 1982. Niektoré krajiny ako Nórsko ho však nedodržiavajú, iné, ako napríklad Japonsko, ho obchádzajú lovom na „vedecké“ účely. Takto veľrybári ročne ulovia až 1 600 veľrýb.
Moratórium IWC zakazuje aj obchodovanie s veľrybím mäsom. V poslednom čase zákaz porušili Island i Grónsko. Bránia sa, že takto nevzniká odpad, no Island nespotreboval mäso z výnimky a to skončilo v japonských supermarketoch.
Údajne by však na stretnutí krajín združených v IWC mohlo dôjsť ku kompromisu. Novým faktorom je globálne otepľovanie, s ktorým sa pri súčasných kvótach a udeľovaní výnimiek na výlov nepočítalo.
Hrozí vyhynutie
Miznutím prirodzeného prostredia veľrýb a znečisťovaním morí tak hrozí viacerým druhom vyhynutie.
Niektoré druhy veľrýb sú totiž súčasťou ekosystémov arktických ľadovcov. Ich topením veľryby prichádzajú o potravu. Tohtoročnou snahou Čile ako hostiteľskej krajiny je vytvorenie chránených vôd v južnom Atlantiku, v ktorých by bol akýkoľvek lov zakázaný.
Zákaz lovu je už v celej antarktickej oblasti a v Indickom oceáne. Čile zákaz lovu vyhlásilo i vo svojich výsostných vodách. Tohtoročné stretnutie IWC by malo rozhodnúť, či sa vôbec zachová terajší status quo.
Úspechom vôbec bude, ak sa nepovolí komerčný lov.
Peter Višváder hovorca Ministerstva životného prostredia
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
