Washington 25. júna (TASR) - Vedci objavili v Lotyšsku fosílie najprimitívnejšieho štvornohého tvora v dejinách planéty Zem, ktorý žil viac ako sto miliónov rokov pred prvými dinosaurami.
Objav pomôže odborníkom lepšie pochopiť evolúciu ryby na vyspelé živočíchy, ktoré mohli kráčať po súši, uviedla tlačová agentúra Associated Press s odvolaním sa na najnovšie vydanie časopisu Nature.
Z vodného živočícha, nazvaného Ventastega curonica, sa našla lebka, ramenné kosti a časti panvy. Jeho pozostatky sú staré 365 miliónov rokov.
Hoci ide o živočícha, ktorého evolučný vývoj pravdepodobne nepokračoval, nález odhaľuje nové detaily evolúcie rýb na štvornožcov vrátane ďalšieho vývoja obojživelníkov, vtákov a cicavcov.
Kým v prípade predchádzajúceho objavu trochu staršieho zvieraťa išlo skôr o rybu ako štvornožca, Ventastega je viac štvornožcom ako rybou.
Dravo pôsobiaci živočích zrejme plával v plytkých poloslaných vodách a živil sa inými rybami. Meral meter až 1,2 metra. Mal krátke končatiny s neznámym počtom prstov.
"Keď sa naň pozriete s odstupom, mohlo by to vyzerať ako malý aligátor, ale keď sa pozriete bližšie, nájdete na chrbte plutvu," povedal Per Ahlberg z univerzity v Uppsale vo Švédsku.
Vedci si nemyslia, že sa štvornohé živočíchy vyvinuli priamo z tvora Ventastega, ktorý je s najväčšou pravdepodobnosťou vyhynutou vetvou vo vývojovom rade štvornožcov.
"Zrejme sa z neho nevyvinuli živočíchy, aké teraz poznáme," dodal Ahlberg.
Jednou z otázok, na ktoré sa vedci pokúšajú nájsť odpoveď, je dôvod začiatku vývoja tých častí tela u rýb, z ktorých sa neskôr stali nohy.
Edward Daeschler z akadémie prírodných vied vo Filadelfii v USA prišiel s teóriou, že v plytkej vode bolo pre živočíchy, podobné tvoru ako Ventastega, lepšie kráčať než plávať.
