BRATISLAVA - Kritici obchodnej politiky Európskej únie tvrdia, že nemecký sociálny systém a ekonomika po zavedení eura nie sú také výkonné ako boli v minulosti. Tento stav podľa nich vytvára priestor pre nostalgiu zo strany obyvateľov Nemecka, ktorí vrelo spomínajú na nemeckú marku ako na menu hospodárskeho zázraku po druhej svetovej vojne. Deje sa tak najmä v prípade staršej generácie.
Presne pred 60 rokmi bola v Nemecku predstavená nová mena - nemecká marka, ktorá spôsobila v nasledujúcich rokov neuveriteľný ekonomický rozmach vo vtedajšom Nemecku 50-tych rokov, nazývaný tiež Wirtschaftswunder. Avšak kombinácia voľného trhu a vzrastajúcich spoločenských potrieb, ktorá v druhej polovici 20. storočia nemeckej ekonomike tak veľmi pomáhala, "čelí momentálne hlbokej kríze", povedal Micheal Sommer z Konfederácie nemeckých odborov (DGB). Od polovice 90-tych rokov sa mzdy zvyšovali iba veľmi pomaly, tvrdí. "Sociálna mobilita ostáva stále iba ilúziou pre väčšinu slobodných rodičov, dlhodobo nezamestnaných a imigrantov."
Podľa reprezentatívneho výskumu, ktorý uskutočnila a v piatok zverejnila Asociácia nemeckých bánk, každý tretí Nemec by bol za opätovné zavedenie nemeckej marky namiesto spoločnej európskej meny. Obyvatelia totiž kladú vinu za zvyšovanie cien práve euru.
Nemecko oficiálne prijalo euro 1. januára 1999. Spolu s Berlínom tak urobilo 11 členských štátov EÚ - Belgicko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Írsko, Luxembursko, Holandsko, Rakúsko, Portugalsko, Taliansko a Fínsko. Od 1. januára 2001 začalo euro používať aj Grécko a o šesť rokov neskôr i Slovinsko. Slovensko sa do eurozóny začlení 1. januára 2009.