Brusel 19. júna (TASR) - Slovensko zastupuje premiér Robert Fico a minister zahraničných vecí Ján Kubiš.
Summit, na ktorom sa mala pôvodne venovať hlavná pozornosť neustále sa zvyšujúcim cenám ropy a potravín či ilegálnej imigrácii, sa po negatívnom írskom referende stáva ďalším z krízových zasadnutí šéfov vlád a štátov. Dohodu na tomto dokumente, ktorý nahrádza stroskotaný projekt euroústavy a jeho cieľom je zreformovať európske inštitúcie, sa pritom podarilo dosiahnuť len pred rokom po maratóne rokovaní. Tento týždeň sa však opäť stáva hlavným bodom agendy.
Lisabonskú zmluvu doteraz ratifikovalo 19 členských krajín, pričom na jej vstúpenie do platnosti je potrebné, aby tak urobili všetky členské štáty. Pôvodným cieľom bolo ukončiť ratifikačný proces do konca roka, čo sa však v terajšej situácii nepredpokladá.
Rovnako sa nepredpokladá ani to, že by sa európski lídri v Bruseli dohodli na riešení krízy. V prvom rade sa čaká na vyjadrenie írskeho premiéra a jeho objasnenie dôvodov negatívneho výsledku referenda.
Podľa diplomatov sa očakáva "testovanie nálad" a "opatrné vyjadrenia", pričom sa zrejme dospeje k záveru, že je potrebný čas na analýzu a celá záležitosť sa presunie na októbrový summit s tým, že všetko treba vyriešiť najneskôr do marca budúceho roku.
V záveroch sa pravdepodobne objaví výzva na pokračovanie ratifikačného procesu a niektoré členské krajiny budú zrejme trvať na tom, aby sa uviedol aj konkrétny časový harmonogram. Nemecká kancelárka Angela Merkelová oznámila, že by považovala za vynikajúci výsledok, keby sa podarilo dohodnúť na časovom pláne pre riešenie írskej krízy.
Okrem Lisabonskej zmluvy sa budú európski lídri venovať debate o tom, ako najlepšie čeliť dôsledkom rastúcich cien ropy a potravín, a to najmä na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva. Zvyšujúce sa ceny vyvolali v uplynulom období vlnu protestov rybárov, dopravcov i poľnohospodárov, ktorí požadujú pomoc pri zvládaní zvyšujúcich sa nákladov pri ich aktivitách.
Cieľom slovinského predsedníctva je podľa premiéra Janeza Janšu dosiahnuť zhodu na spoločných krátko-, stredno- a dlhodobých opatreniach. Medzi navrhované okamžité kroky patria cielené opatrenia na pomoc najchudobnejším, pričom však treba súčasne viesť ľudí k tomu, aby sa prispôsobili novej situácii a zmenili aj svoje správanie.
Zatiaľ však nie sú známe žiadne konkrétne spôsoby tejto pomoci a ani to, koho do skupiny najzraniteľnejších zaradiť. Zdôrazňuje sa však, že tieto opatrenia nesmú mať rušivý dopad na vnútorný trh alebo na fiškálnu a menovú politiku.
Rovnako sa navrhuje zorganizovanie svetového summitu o ropných trhoch za účasti hlavných producentov i spotrebiteľov s cieľom zlepšenia dialógu.
Európska komisia takisto zdôrazňuje, že je nevyhnutné urýchlené schválenie ňou predloženého energetického a klimatického balíčka a medzi možnosťami je tiež znížených daňových sadzieb na podporu energeticky účinných výrobkov alebo služieb.
Na programe summitu je aj dialóg s krajinami susediacimi s EÚ na juhu a východe, ako aj problematika západného Balkánu či ilegálna imigrácia.
Európski lídri na summite takisto formálne potvrdia vstup Slovenska do eurozóny k 1. januáru budúceho roku. Nasledovať bude už len stanovenie výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru, k čomu dôjde 8. júla na zasadnutí ministrov financií členských krajín EÚ.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) dem
