Príčiny negatívneho výsledku referenda, ako aj predstavy Dublinu o riešení situácie by mal lídrom únie predložiť na summite írsky premiér Brian Cowen. Slovinské predsedníctvo dúfa, že lídrom EÚ sa na schôdzke podarí prijať aspoň časový harmonogram ďalšieho postupu. "Očakávam otvorenú diskusiu a konštruktívnu výmenu názorov," vyhlásil slovinský premiér Janez Janša.
Problémom nie je len írske odmietnutie, ale aj postoj Česka a Poľska. Väčšina krajín presadzuje pokračovanie ratifikácie, Česi sú rezervovaní a poľský prezident Lech Kaczyński Lisabonskú zmluvu zatiaľ nepodpísal napriek tomu, že parlament ju už
Hlavy štátov a vlád európskej dvadsaťsedmičky by sa mali krachom Lisabonskej zmluvy zaoberať len na štvrtkovej spoločnej večeri, pričom zvyšok summitu venujú naliehavejším problémom, aby dokázali, že EÚ nie je paralyzovaná a zaoberá sa problémami občanov. "Agenda summitu je už stanovená, no výsledok írskeho referenda ju do istej miery zmení. Napriek hľadaniu východiska z tejto situácie Európska rada neupustí od hlavných tém, ktoré trápia občanov EÚ, najmä rast cien ropy, palív, nerastných surovín a potravín," povedal k summitu Janša.
Proti tomu, aby neúspech Lisabonu zatienil inú agendu nadchádzajúceho summitu EÚ, je aj slovenský premiér Robert Fico. Ceny potravín a ropy sú podľa neho dôležité a lídri EÚ by sa mali zaoberať predovšetkým tým, ako zastaviť ich rast.
Podľa návrhu záverov summitu, ktoré vypracovali ministri zahraničia únie a ktoré získala agentúra AFP, Európska rada v súvislosti s rastom cien potravín a palív odporúča len nekonkrétne "krátkodobé a cielené opatrenia". "Opatrenia na zníženie dopadu vysokých cien ropy na chudobnejšiu populáciu by mali zostať krátkodobé a cielené," píše sa v návrhu dokumentu. Návrh tiež značne obmedzuje rozsah znižovania daní z palív a poskytovania dotácií s odôvodnením, že krajiny EÚ by sa mali vyhnúť takýmto fiškálnym intervenciám.
Lídri sa budú zaoberať aj rozvojovou pomocou a plnením Miléniových rozvojových cieľov, susedskou politikou EÚ, či rozšírením spolupráce s krajinami ležiacimi východne od hraníc únie. Agenda obsahuje aj návrh na vytvorenie Stredomorskej únie, ktorá by mala podľa vzoru EÚ zjednotiť krajiny ležiace pri Stredozemnom mori a prípadne ponúknuť Turecku náhradu za členstvo v EÚ, ktoré viaceré členské štáty odmietajú.
Prioritnou témou je aj ďalšie rozširovanie EÚ, predovšetkým o Chorvátsko. To by do únie rado vstúpilo v roku 2010. Mnohí sa však obávajú, že odmietnutie Lisabonskej zmluvy, ktorá má zefektívniť fungovanie rozšírenej únie, prijímanie ďalších členov zastaví. To si nemyslí šéf slovenskej diplomacie Ján Kubiš, ktorý je presvedčený, že EÚ sa aj bez Lisabonskej zmluvy môže rozšíriť. "Myslím si, že na to máme všetky nástroje, že to možné je... Ja sa domnievam, že urobíme všetko a že k tomu budeme mať aj potrebné nástroje, aby Chorvátsko po veľmi rýchlom a úspešnom ukončení prístupových rokovaní sa čo najskôr stalo členskou krajinou Európskej únie," uviedol Kubiš.
