Ako prvý prešiel severozápadnú cestu spájajúcu Atlantik s Tichým oceánom, premiérovo preletel lietadlom severný pól. A hlavne, v súboji o dobytie najjužnejšieho miesta Zeme predbehol o mesiac Roberta Scotta. Najchladnejšie časti planéty boli jeho životom. Nakoniec v nich Roald Amundsen našiel svoju smrť. Stratil sa 18. júna 1928.
Osud najväčšieho nórskeho bádateľa sa mal uberať iným smerom. Aspoň podľa matky, ktorá z neho chcela mať doktora. No sny Roalda Amundsena boli iné.
Odmalička túžil dobývať nepreskúmané časti planéty. Otužoval sa nórskou zimou a vzhliadal k svojmu vzoru – slávnemu nórskemu polárnikovi Fridtjofovi Nansenovi.
Sľub, že bude lekárom, mu vydržal, iba kým nezomreli obaja jeho rodičia. Ako 21-ročný predal medicínske skriptá, opustil univerzitu v Osle a vydal sa za volaním severu.
Preplával severom k Pacifiku
Skúsenosti zo skúmania Antarktídy, kde bol prvým dôstojníkom belgickej výpravy, využil hneď na svojej prvej slávnej plavbe. Celé storočia sa bádatelia pokúšali prejsť severozápadnou cestou z Atlantického do Tichého oceánu. Oblasť medzi severným pobrežím Kanady, Aljašky a zamrznutým ľadovcom Arktídy však ako prvý dokázal pokoriť až Amundsen. Už ako kapitánovi lode Gjoa mu to síce trvalo tri roky, no v roku 1906 zakotvil na západnom pobreží Aljašky.
Hneď po návrate sa začal pozerať na severný pól. No úspech (aj keď často spochybňovaný) dvoch Američanov Roberta Pearyho a Fredericka Cooka, ktorí stáli na najsevernejšom mieste planéty v roku 1909, ho donútil zmeniť plány.
Bitka o južný pól
Svoj zrak preto otočil na juh. O pokorenie Antarktídy sa vtedy usiloval aj Američan Robert Falcon Scott. Práve medzi ním a Amundsenom sa mal odohrať najnapínavejší bádateľský súboj všetkých čias.
O Nórových plánoch predbehnúť Scottovu výpravu skoro nikto nevedel. Ani posádka jeho lode Fram. Tú mu požičal na cestu Nansen, ktorý na možno najsilnejšej drevenej lodi, čo kedy bola postavená, strávil tri roky v Arktíde.
„Dovoľujem si vám oznámiť, že Fram postupuje do Antarktídy. Amundsen.“ Takýto telegram dostal Scott hneď po tom, ako nórske plavidlo nabralo smer juh. Nóri si základňu postavili v Zátoke veľrýb. Cesta k pólu bola odtiaľ síce kratšia ako Scottova, no viedla neznámym terénom.
V októbri 1911 sa Amundsen a ďalší štyria členovia výpravy so štyrmi saňami a 52 psami vydali na juh. Cesta nebola ľahká, no napokon sa im podarilo 14. decembra 1911 ako prvým ľuďom v histórii dosiahnuť južný pól. Nórovi k tomu pomohla znalosť podmienok, precízna príprava a, samozrejme, aj potrebné šťastie.
Na Roberta Scotta na južnom póle čakala o tridsaťpäť dní neskôr iba nórska zástava a Amundsenov stan. Američan pokorený neúspechom si kalich horkosti vypil do dna. Zahynul na spiatočnej ceste len 17 kilometrov od základne.
Stratený v Arktíde
Po dobytí Antarktídy sa Amundsen vrátil späť na sever. V roku 1926 na palube vzducholode Norge, spolu s talianskym inžinierom a bádateľom Umbertom Nobilom, preletel severný pól zo Špicbergov na Aljašku. Roald Amundsen sa tak spolu s jeho nórskym kolegom Oscarom Wistingom stali prvými ľuďmi, čo dosiahli oba póly Zeme.
Výpravy na chladný sever sa napokon stali Amundsenovi osudnými. Keď sa v roku 1928 Nobile stratil v Arktíde, rozhodol sa Nór pre záchrannú akciu. Talian sa napokon našiel, no Amundsen sa navždy stratil. Po havárii lietadla je jeho telo zrejme pochované pod arktickým ľadom, s ktorým celý život bojoval.
