Úrady väčšinových etnických Albáncov podľa nej prevezmú od OSN správu nad veľkou časťou sporného územia, ktoré Srbsko naďalej považuje za svoju súčasť.
Kosovský prezident Fatmir Sejdiu podpísal dnes 41 zákonov potrebných na to, aby ústava nadobudla účinnosť. Na slávnostnej ceremónii sa zúčastnili predstavitelia viac ako 40 štátov, ktoré uznali Kosovo.
Európska únia má zároveň v Kosove nahradiť misiu OSN (UNMIK), ktorá v krajine pôsobila deväť rokov, a prevziať tak úlohu dohľadu nad výkonom správy v krajine. Rusko však zablokovalo oficiálne odovzdanie pôsobnosti s tým, že takýto krok je protiprávny, keďže ho neodsúhlasila Bezpečnostná rada OSN.
"V ústave je zahrnutá vôľa kosovských ľudí a Ahtisaariho plán," uviedol kosovský vicepremiér Hajredin Kuci pre televíziu AP. Spomenul pritom plán vypracovaný bývalým osobitným vyslancom OSN Marttim Ahtisaarim, ktorý počíta s decentralizáciou Kosova a rozsiahlou autonómiou pre menšinových kosovských Srbov. Kuci dodal, že ústava je pre "moderný demokratický a suverénny štát pod medzinárodným dohľadom".
Nová situácia však zrejme ešte viac zhorší napätie medzi kosovskými Albáncami a Srbmi, ktorí nezávislé Kosovo odmietajú. V rozdelenom meste Kosovská Mitrovica došlo k prijatiu zvýšených bezpečnostných opatrení po sobotňajšom útoku ozbrojenca na policajnú stanicu.
Európska únia má v Kosove rozmiestniť niekoľko misií vrátane 2200-člennej policajnej misie EULEX. Tento krok však odmieta Rusko - srbský spojenec v BR OSN. Spor znamená, že misia OSN sa z Kosova nestiahne podľa predpokladov, pričom musí verejne oznámiť, aká bude teraz vlastne jej úloha. Nejasným tiež zostáva, kto bude dozerať na oblasť Kosova s väčšinovými Srbmi, uviedla spravodajská stanica BBC.
Srbsko ústami prezidenta Borisa Tadiča dnes odmietlo právoplatnosť kosovskej ústavy, rovnako ako predchádzajúcu deklaráciu kosovskej nezávislosti. Belehrad pritom nástojí na návrate k rokovaniam o budúcnosti Kosova, čo bude presadzovať aj na pôde medzinárodných organizácií.
Vstup ústavy do účinnosti neovplyvní postoj Slovenska, ktoré patrí ku krajinám neuznávajúcim nezávislé Kosovo. "Slovensko neuznáva žiadne jednostranné kroky, ktoré neprispievajú k stabilite regiónu. Stabilita a bezpečnosť regiónu Západného Balkánu je najdôležitejšia pre všetky členské štáty EÚ," citovala hovorcu slovenského ministerstva zahraničných vecí Jána Škodu agentúra Tanjug. Hovorca dodal, že najlepšie riešenie je založené na vzájomnej dohode zúčastnených strán. Rovnaký postoj zaujíma aj Rumunsko.
Novú ústavu prijal kosovský parlament 9. apríla. Dokument vyhlasuje Kosovo za sekulárnu republiku, "nezávislý, zvrchovaný, demokratický, jednotný a nerozdeliteľný štát". Kosovo je podľa textu odhodlané "budovať budúcnosť... ako slobodná, demokratická a mierumilovná krajina, ktorá bude vlasťou pre všetkých svojich občanov".
