Dokument podporilo 46,6 percenta voličov, proti bolo 53,4 percenta.
Európska únia sa tak ocitla v situácii porovnateľnej s rokom 2005, keď francúzski a holandskí voliči povedali "nie" projektu euroústavy. Po jej stroskotaní sa po zložitých a dlho trvajúcich rokovaniach politici dohodli na Lisabonskej zmluve, pre ktorú však už neexistuje žiadna alternatíva.
Pre to, aby nový dokument, ktorý ma zreformovať európske inštitúcie a urobiť úniu efektívnejšou a transparentnejšou, mohol vstúpiť do platnosti, je potrebné, aby ho ratifikovalo všetkých 27 členských krajín. Stať sa tak malo podľa plánov do konca roka, aby bola zmluva v platnosti pred budúcoročnými voľbami do Európskeho parlamentu. Proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy, ktorú podpísalo 27 európskych lídrov zastupujúcich takmer pol miliardy Európanov, však skomplikovala skutočnosť, že dokument odmietla skupina občanov predstavujúca menej než jedno percento celkovej populácie EÚ.
Írsko je pritom jedinou krajinou, kde sa k zmluve mali vyjadriť občania, zatiaľ čo vo všetkých ostatných štátoch o dokumente rozhoduje parlament. Doteraz zmluvu ratifikovalo 18 krajín a aj napriek negatívnemu výsledku v Írsku predseda Európskej komisie José Manuela Barroso, rovnako ako aj úradujúci predseda Európskej rady a slovinský premiér Janez Janša i šéf Európskeho parlamentu Hans-Gert Pöttering vyzvali na pokračovanie ratifikačného procesu v zvyšných krajinách. Šéf EK zdôraznil, že zmluvu nepovažuje za mŕtvu, zatiaľ čo predseda európskeho zákonodarného zboru upozornil, že je potrebné si zachovať chladnú hlavu, pretože EÚ už v minulosti niekoľkokrát zažila krízu a prešla zložitým obdobím.
V podobnom duchu sa už vyjadrili aj poprední európski politici vrátane nemeckej spolkovej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho. Odmietnutie Lisabonskej zmluvy je chúlostivé najmä pre Sarkozyho, ktorý zohral dôležitú úlohu pri jej príprave po tom, ako francúzski voliči neschválili návrh ústavnej zmluvy EÚ. Okrem toho sa Francúzsko 1. júla ujme rotujúceho predsedníctva únie a bude musieť riešiť dôsledky írskeho plebiscitu.
Ešte predtým, ako Paríž prevezme polročné predsedníctvo, sa budú snažiť nájsť východisko zo vzniknutej situácie premiéri a prezidenti na summite, ktorý sa uskutoční 19.-20. júna. Od írskeho premiéra Briana Cowena, ktorý už uistil, že Írsko nebude zdržiavať pokrok únie, sa očakáva predloženie analýzy a objasnenie dôvodov odmietnutia tohto dokumentu írskymi voličmi.
Írsko je totiž jednou z krajín, ktoré z členstva v EÚ najviac profitovali. Do Írska putovali od jeho vstupu do EÚ v roku 1973 z európskej kasy miliardy eur, vďaka čomu sa krajina stala jednou z najbohatších v únii. Piatkové rozhodnutie Írov však nie je ich prvým negatívnym postojom voči európskej zmluve. Už v roku 2001 írski voliči odmietli v súčasnosti platnú Zmluvu z Nice, ktorú podporili až v druhom referende.
Za negatívnym výsledkom piatkového hlasovania stojí nedostatočne presvedčivá kampaň stúpencov zmluvy a zavádzajúca kampaň odporcov, ktorá vyvolala pochybnosti a zmätok, keď prinášala nepravdivé informácie o negatívnych dopadoch prijatia zmluvy na írsky daňový systém, či hrozila stratou neutrality.
Zatiaľ čo v Bruseli v piatok poprední predstavitelia únie vyjadrovali poľutovanie nad výsledkom referenda, zdôrazňujúc pritom potrebu rešpektovať vôľu írskych občanov, zamietnutie Lisabonskej zmluvy sa stretlo aj s kladnými reakciami.
Líder britských opozičných konzervatívcov David Cameron vyhlásil, že takýto výsledok ho potešil a že zmluva by teraz mala byť vyhlásená za mŕtvu. Zopakoval tiež výzvu svojej strany na to, aby sa aj v Británii konalo referendum o tomto dokumente. Francúzsky ultrapravicový líder Jean-Marie Le Pen označil výsledok plebiscitu v Írsku za skvelé víťazstvo, zatiaľ čo podľa českého prezidenta Václava Klausa ide o víťazstvo slobody a rozumu nad umelými elitárskymi projektmi a európskou byrokraciou.
Taliansky minister zahraničných vecí a donedávna podpredseda EK Franco Frattini varoval, že tento závažný úder z Írska zabráni únii prijať kľúčové rozhodnutia v otázkach, ako sú bezpečnosť, imigrácia či energetika. Lisabonská zmluva takisto predpokladá zavedenie viacerých noviniek vrátane zriadenie postu stáleho predsedu Európskej rady, či nového predstaviteľa pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a priniesť má dôležité a potrebné zmeny napríklad pri spôsobe prijímania rozhodnutí. Európskych lídrov vedomých si tejto skutočnosti tak čaká na summite ťažká úloha a až po ňom bude jasnejšie, akým smerom sa bude vývoj ďalej uberať.
(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) hol
