Kábul/Bratislava. Slovenskí vojaci v Afganistane počas týždňa v 45-stupňových horúčavách odmínujú alebo vykonávajú stavebné práce, vozia materiál alebo "ťahajú" služby. Opustiť základňu sa nedá. "Preto je skvelé, že po večeroch a cez víkendy sa muži majú možnosť odreagovať najmä pri športe," konštatoval veliteľ roty, kapitán Štefan Varga.
Vojaci však nemajú voľný celý víkend. V sobotu je klasický parkovo-hospodársky deň, kedy udržiavajú techniku v automobilovom parku a vykonávajú všetky nevyhnutné hospodárske práce. "Cez víkend ako zvyčajne pôjdem do fitnescentra a poslednýkrát aj na poľskú omšu," hovorí o svojom poslednom víkende v Afganistane desiatnik Ján Andraška, ktorý sa budúci týždeň vracia po šiestich mesiacoch z operácie ISAF k svojej manželke a trom deťom do Zvolena. Z 54 príslušníkov našej multifunkčnej ženijnej roty v Kandaháre ich do kostola zájde asi pätina, športu sa však venuje každý.
"V dlhodobej časti kandahárskej minifutbalovej ligy sme získali pohár za víťazstvo. Skončili sme pritom pred vojenskými mužstvami z Anglicka, Holandska, či Francúzska," spomína vojak Juraj Výbošťok, odmínovač, ktorý už slúžil aj v Iraku. Z troch deväťčlenných líg postupovali po tri mužstvá do akejsi ligy majstrov. "Škoda, v osemfinále sme neprešli cez neskorších víťazov z Bulharska," dodal poručík Peter Ptačin, veliteľ ženijnej čaty.
Lekárovi jednotky Rastislavovi Sujovi sa darí v stolnom tenise, hoci stôl pod prístreškom v tábore kvôli mračnám prachu treba stále utierať. Spojár čatár Marián Viglaš si zase rád zahrá hokejbal a zatriafa šípkami. A desiatnik Vladimír Šooš, ktorý sa doma venuje skialpinizmu aj biatlonu, v Afganistane v marci získal tretie miesto v 11-kilometrovom behu. Ostalo za ním ďalších 150 pretekárov z kandahárskej základne. "Behať by tu bolo kde, aj bicyklovať, veď základňa má obvod tridsať kilometrov. No kvôli strašnému prachu a horúčavám chodím radšej posilňovať a klusať na pohyblivých pásoch do obrovskej posilňovne," konštatuje vojenský zdravotník zo Žiliny.
Ako TASR informoval hovorca Ministerstva obrany SR Vladimír Gemela, v tábore hrajú družstvá z iných národných kontingentov aj volejbalovú, či basketbalovú ligu. Okrem športu vojaci hrávajú po večeroch karty, pozerajú filmy, korešpondujú na internete. Niektorí chodia do amerického, kanadského či holandského baru na kávu alebo plechovku nealkoholického piva. V zahraničných jednotkách je nulová tolerancia k požívaniu alkoholu, na základni v Kandaháre ho aj tak nikde nedostať.
"Duševná hygiena je mimoriadne dôležitá a absolútne kľúčová pre jednotky, ktorých bojové skupiny operujú mimo základne, pričom neraz prichádzajú o svojich kamarátov," zdôraznil kapitán Karol Lipka, ktorý pôsobí na medzinárodnom regionálnom veliteľstve Juh v Kandaháre s ďalšími dvoma slovenskými kapitánmi. Pracuje priamo v srdci riadenia bojových operácií ISAF.
Keď dnes, v piatok 13. júna predpoludním vyšiel z kancelárie na nádvorie veliteľstva, práve sťahovali na pol žrde na znak smútku za padlých spolubojovníkov rumunskú zástavu. Pred ňou na pol žrde viala zástava na počesť padlých vojakov Veľkej Británie.
"Toto je najsmutnejšia stránka našej práce. Sme však vojaci a aj takáto býva vojenská služba," dodal kapitán, ktorý po dvoch pokojnejších misiách na Cypre pôsobí v nepokojnom Afganistane. Doma v Žiline ho aj tento víkend čaká manželka, 12-ročný syn a polročná dcérka. Potom, ako sa s nimi telefonicky porozpráva, vyberie sa do posilňovne.
