Írski voliči odmietli vo štvrtkovom referende Lisabonskú zmluvu o inštitucionálnej reforme Európskej únie. Vyplýva to z oficiálnych konečných výsledkov.
Proti schváleniu zmluvy sa podľa sčítania výsledkov zo všetkých volebných obvodov vyslovilo 53,4 percenta zúčastnených voličov, zatiaľ čo za ich hlasovalo 46,6 percenta, informovala írska verejnoprávna televízia RTÉ.
Rozdiel medzi oboma tábormi predstavoval menej než 110.000 z vyše 1,6 milióna odovzdaných hlasov.
Zo 43 volebných obvodov sa iba sedem vyslovilo za ratifikáciu Lisabonskej zmluvy. Na referende sa pritom zúčastnilo 53,1 percenta oprávnených voličov.
VIDEO: Reklamný spot v Írsku: Prečo hlasovať proti
Írske NIE pravdepodobne znamená koniec snáh o zavedenie podobného európskeho dokumentu, alebo aspoň ich odklad na dlhší čas. Írsko sa často dáva za príklad krajiny, ktorá z členstva v EÚ profitovala do tej miery, že zo zaostalej krajiny sa stala jedna z najvýkonnejších a najprosperujúcejších ekonomík sveta. Napriek tomu Írsko už v minulosti narobilo Bruselu vážne starosti. V roku 2001 odmietli Íri v referende Zmluvu z Nice. V opakovanom referende v roku 2002 ju už prijali.
Barroso: Proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy musí pokračovať Proces ratifikácie Lisabonskej zmluvy musí pokračovať aj napriek negatívnemu výsledku dnešného írskeho referenda, vyhlásil dnes predseda Európskej komisie José Manuel Barroso v reakcii na odmietavý postoj írskych voličov voči tomuto dokumentu.
EK si podľa jej šéfa želala iný výsledok, no rešpektuje rozhodnutie írskych občanov. Barroso sa s írskym premiérom Brianom Cowenom zhodol na tom, že toto hlasovanie nemožno považovať za hlasovanie proti EÚ.
"Írska vláda a vlády ostatných členských krajín budú teraz musieť prehodnotiť, čo tento výsledok znamená pre celý proces. Zmluvu podpísalo všetkých 27 členských krajín, takže ide o spoločnú zodpovednosť pri riešení tejto situácie. Írske 'nie' nevyrieši problémy, ktoré má vyriešiť Lisabonská zmluva," vyhlásil Barroso pripomínajúc, že zmluvu už ratifikovalo 18 členských krajín.
Vzniknutou situáciou sa budú na budúci týždeň zaoberať európski lídri na summite EÚ, ktorý podľa Barrosa poskytne príležitosť na vypočutie analýzy predloženej írskym premiérom, na prijatie spoločného rozhodnutia a výmenu názorov na to, ako rozptýliť obavy tých, ktorí sa rozhodli pre "nie" v referende.
Európske inštitúcie aj členské krajiny sa musia medzitým aj naďalej zaoberať problémami európskych občanov týkajúcich sa sociálnej oblasti, rastu a zamestnanosti, energetickej bezpečnosti, klimatických zmien, či inflácie, dodal Barroso.
Írsky minister financií: Prepísanie reformnej zmluvy EÚ nie je pravdepodobné Írsko bude mať ťažkosti s presviedčaním ďalších krajín EÚ o tom, aby znova prerokovali reformnú zmluvu únie po jej odmietnutí írskymi voličmi, ktoré vyplýva z takmer úplných výsledkov referenda. Uviedol to dnes írsky minister financií Brian Lenihan.
"Som veľmi, veľmi sklamaný týmto výsledkom. Myslím si, že je to smutný deň pre Európu a tiež pre našich občanov," povedal Lenihan pre verejnoprávnu televíziu RTÉ. "Musíme prijať rozhodnutie občanov a pracovať v jeho hraniciach. Avšak to je demokracia a ja to akceptujem."
Na otázku, či by írsky premiér Brian Cowen mohol presvedčiť ďalšie krajiny EÚ o opätovných rokovaniach o reformnej zmluve, ktoré by vzali do úvahy záujmy írskych voličov, Lenihan odvetil: "Už sme mali sedem rokov rokovaní a opätovných rokovaní."
"Je veľmi ťažké predstaviť si opätovné rokovania o zmluve, na ktorej je zúčastnených 27 štátov... Je veľmi ťažké, keď sme prešli plánom A a plánom B, predstaviť si, v čom spočíva plán C," dodal minister.
Íri vraj nie sú euroskeptici V čase, keď neoficiálne výsledky štvrtkového referenda v Írsku naznačujú odmietnutie Lisabonskej zmluvy, si mnohí kladú otázku, čo ovplyvnilo konečné rozhodnutie írskych voličov.
Íri nie sú euroskeptici napriek tomu, že hlasovali proti zmluve, tvrdí Declan Ganley, líder skupiny Libertas, ktorá bola vedúcou silou v tábore odporcov. Zamietavý výsledok referenda označil za veľký deň pre nielen pre samotných Írov, ale aj pre budúcnosť demokracie v Európskej únii.
Podľa odporcov zmluvy sa jej propagátori usilovali prinútiť verejnosť k vyjadreniu súhlasu s dokumentom, ktorý len málokto čítal, alebo chápal, aký vplyv bude mať na budúcnosť Írska.
Europoslankyňa Mairead McGuinnessová z opozičnej strany Fine Gael, agitujúcej za prijatie zmluvy, identifikovala tri zásadné skutočnosti, ktoré sa podľa nej podpísali pod avizovaný výsledok referenda.
"Skutočnosť, že zmluvu nečítal premiér. Skutočnosť, že ju nečítal (írsky eurokomisár) Charlie Mc Creevy, a obavy žien, že ich deti povolajú do európskej armády," uviedla europoslankyňa, podľa ktorej bola kampaň pred referendom plná dezinformácií.
Bývalý šéf Labouristickej strany Pat Rabbitte tvrdí, že sa odporcom zmluvy podarilo naplniť mysle voličov "množstvom výmyslov" skôr, ako sa vôbec stihla rozbehnúť kampaň jej priaznivcov.
Nezávislý senátor David Norris vyzýval na odmietnutie zmluvy s tvrdením, že bola Írsku nedemokraticky nanútená, a že môže ohroziť írsku neutralitu.
Upozorňoval pritom predovšetkým na nevyjasnenú otázku účasti krajiny na budúcich aktivitách Európskej obrannej agentúry, ktorá chce podľa jeho slov v budúcnosti konkurovať v zbrojení Spojeným štátom. Senátor Norris sa pritom podobne, ako mnohí írski odporcovia zmluvy, považuje za dobrého Európana.
Podľa Patricie Mc Kennovej, europoslankyne za írskych zelených, ktorí sa do debaty pred voľbami nezapojili, je zamietavý výsledok referenda vážnym signálom pre európskych lídrov, že nemôžu Írsku diktovať svoje podmienky.
Odlišné predstavy o ďalšom postupe po prípadnom "nie" z Írska Názory poslancov Európskeho parlamentu na možnú reakciu na čoraz pravdepodobnejšie zamietnutie Lisabonskej zmluvy v írskom referende sa líšia.
Kým šéf socialistickej frakcie EP, nemecký poslanec Martin Schulz požaduje vyhlásenie predstaviteľov členských krajín a vylučuje prípadný druhý plebiscit v Írsku, jeho stranícky kolega a krajan Jo Leinen, ktorý riadi výbor EP pre ústavné otázky, sa domnieva, že druhé referendum nemožno obísť.
M. Schulz však dnes v Bruseli vyhlásil, že "časy, keď sa ľuďom povedalo, hlasujte, kým nepoviete áno, sú minulosťou". Takýto postup by podľa jeho slov navyše vyvolal nežiaduce reakcie aj v iných členských štátoch únie a posilnil odporcov únie, ktorí EÚ ako elitný projekt odmietajú. Po írskom nie hrozí EÚ nielen kríza, ale aj "nutnosť objasnenia identity", vyhlásil nemecký šéf socialistickej frakcie a dodal, že negatívny postoj Írov by ukázal hlbokú deliacu čiaru medzi stúpencami prehĺbenia únie a tými, ktorí si želajú iba spoločný trh.
Preto je podľa názoru Schulza potrebné, aby vedúci predstavitelia 27 členských krajín, ktorým politik pripisuje zodpovednosť za negatívny obraz EÚ v mnohých krajinách, objasnili vlastné predstavy o budúcnosti únie. Schulz v tejto súvislosti nevylúčil ani "premenu" EÚ, v ktorej by 18 členských štátov akceptujúcich pôvodne európsku ústavnú zmluvu prijalo tento dokument a všetky ostatné vypovedalo.
Jo Leinen sa naopak domnieva, že Írov by sa bolo treba prípadne na ich názor spýtať ešte raz: Bolo to vaše posledné slovo?. Tento názor zdôvodnil poukázaním na fakt, že sa pri eurorefendách nezriedka hlasuje aj o mnohých ďalších otázkach.
Súčasne sa vyslovil za precíznu analýzu príčin prípadného odmietnutia Lisabonskej zmluvy v Írsku, čo by umožnilo v deklarácii alebo dodatkovom protokole reagovať na špecifické problémy tejto krajiny, respektíve jej ponúknuť isté výnimky v oblastiach ako energetika alebo šport.
Jo Leinen však odmietol paralelu s plebiscitmi o európskej ústavnej zmluve vo Francúzsku a v Holandsku s tým, že v tomto prípade hrozili záporné reakcie aj v ďalších štátoch. Ak však je 26 krajín za a jediná proti, treba si položiť otázku, či by takto mali byť blokované aj všetky ostatné, dodal.
Informácie z belgickej metropoly priniesla agentúra APA.
Aké budú pravdepodobné dôsledky tohto odmietnutia?
* Je veľmi nepravdepodobné, že by zmluva nadobudla platnosť od 1. januára 2009, pretože ju musí schváliť všetkých 27 členských krajín únie. To značí prinajmenšom odklad zriadenia nových funkcií, akou mal byť prezident EÚ či silný šéf zahraničnej politiky so skutočnou diplomatickou službou.
* Očakáva sa, že Británia, Francúzsko a Nemecko oznámia, že budú pokračovať v ratifikačnom procese, rovnako ako Česko, Poľsko či Švédsko. Je pravdepodobné, že do konca roka schvália Lisabonskú zmluvu všetky krajiny okrem Írska, ktoré o nej jediné hlasovalo v referendu. Avšak euroskeptici v Británii a ďalších krajinách zintenzívnia svoju kampaň za schvaľovanie zmluvy v referendu alebo odstúpenie od zmluvy.
* Očakáva sa, že šéfovia štátov a vlád EÚ na summite v Bruseli na budúci týždeň opätovne potvrdia svoju podporu Lisabonskej zmluve a môžu požiadať Írsko, aby naznačilo, ako bude postupovať ďalej. Tým vyvinú na Dublin nátlak, aby sa pokúsil nájsť riešenie - či už vo forme druhého referenda, alebo spôsobu, ktorý by umožnil ostatným krajinám pokračovať v kľúčovej reforme aj bez Írska.
* Výsledok referenda celkom iste vyvolá pochybnosti o legitímnosti verejného rozhodovania v EÚ, vzhľadom na zamietavé referendá v uplynulých rokoch v Dánsku, Švédsku, Írsku, Francúzsku a Holandsku.
* Pravdepodobne dôjde k medzinárodnému oslabeniu EÚ, najmä vo vzťahu k mocnostiam, akými sú Rusko či Irán, pretože únia bude musieť v dlhšom časovom horizonte zotrvať s dysfunkčnou zahraničnou politikou, obrannými inštitúciami a rotačným predsedníctvom, považovanými všeobecne za zdroj plytvania a neúčinnosti.
Reuters/TASR
