Siedmimi divmi Ruska sú: Údolie gejzírov na Kamčatke, Bajkalské jazero, Peterhof (alebo Petrodvorec, mesto na juhu Fínskeho zálivu, necelých 30 kilometrov od Petrohradu), Zvetrané kamenné stĺpy na hore Maň-pupu-ňor v Trojicko-Pečorskom rajóne v republike Komi, Chrám Vasilija Blaženého v Moskve, Mamajevov kurgan, pripomínajúci výročie Stalingradskej bitky, a hora Elbrus.
Najväčšie divy Ruska si obyvatelia krajiny volili od jesene roku 2007, finále sa konalo v deň ich najväčšieho sviatku - Dňa Ruska. Informuje o tom dnes informačný kanál Vesti.
Na Červenom námestí sa vo štvrtok 12. júna, počas Dňa Ruska zišli obyvatelia všetkých vekových kategórií. Priemerný vek účastníkov osláv však sotva prevyšoval 18 rokov. Možno teda konštatovať, že Sedem divov Ruska napokon zvolili rovesníci Deklarácie o štátnej suverenite Ruskej federácie.
Nápad na zorganizovanie konkurzu vznikol pred rokom po tom, ako v Európe vyhodnotili hlasovanie o nových Siedmich divoch sveta prostredníctvom internetu, uviedol denník Izvestija. Do zoznamu finalistov sa vtedy nedostal ani jeden prírodný či ľudskou rukou vytvorený div z Ruska. Práve preto sa Rusi rozhodli, že zorganizujú svoj vlastný konkurz.
V prvom kole, ktoré sa začalo 1. októbra 2007, bolo vybraných 49 kandidátov, významných prírodných a kultúrnych pamätihodností. Rusi vyberali po sedem pamiatok z každého federálneho okruhu. Len na internetovej stránke www.ruschudo.ru hlasovalo 25 miliónov ľudí. Mnohí ďalší písali listy a posielali fotografie možných uchádzačov. Do druhého kola, ktoré sa začalo 1. februára 2008 a skončilo 12. júna, vybrali 14 finalistov zo 49 kandidátov. Občania Ruska na uvedenej internetovej stránke mohli dávať hlas im blízkym prírodným, architektonickým, historickým unikátom. Konečné finále sa konalo práve vo sviatočný Deň Ruska.
Hudobný sviatočný program na Červenom námestí v Moskve organizátori ukončili ohňostrojom nad Chrámom Vasilija Blaženého.
Deň Ruska, najväčší sviatok krajiny, slávia jeho občania 12. júna. Pre Ruskú federáciu je 12. jún dvojnásobne význačný: najskôr 12. júna 1990 na prvom Zjazde ľudových poslancov RSFSR schválili Deklaráciu o štátnej suverenite Ruskej federácie. Deň schválenia Deklarácie o štátnej suverenite RF sa stal začiatkom budovania ruskej štátnosti, zakladajúcej sa na princípoch ústavného federalizmu, rovnoprávnosti a partnerstva. Samotná idea Deklarácie vznikala vnútri hnutia Demokratické Rusko, keď zástancovia vývojovej formy trhovej reformy a silnej štátnosti, vychádzajúcej z priority národných záujmov, začali vystupovať proti monopolu Komunistickej strany Sovietskeho zväzu na moc.
Neskôr, 12. júna 1991 sa prvýkrát v dejinách štátu konali priame otvorené voľby prezidenta, v ktorých zvíťazil Boris Jeľcin.
Do roku 2002 sa 12. jún nazýval Dňom nezávislosti Ruska, potom sa oficiálne sviatok začal nazývať Deň Ruska.
